Nikoho nemožno nútiť k tomu, aby seba samého obviňoval alebo usvedčoval

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný V. K. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 TZ pre skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Za spáchanie tohto prečinu mu bol uložený peňažný trest vo výmere 350 eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 20 dní. Zároveň bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 36 mesiacov.

Obžalovaný podal proti tomuto rozsudku riadne a včas odvolanie.

V odvolaní uviedol: "Odvolanie podávam voči všetkým výrokom citovaného rozsudku ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. V konaní pred prvostupňovým súdom som namietal porušenie mojich procesných práv ako obvineného v prípravnom konaní, nezákonnosť postupu polície pri zadržaní, porušenie práv daných mi Trestným poriadkom, Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor ..."), praxou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") a po ňom, kde aj súd po ich prednese opomenul vo vyhotovení rozsudku zaujať stanovisko k namietaným pochybeniam a podľa mňa rozsudok vyniesol na základe nezákonne vykonaných, resp. neúčinných dôkazov. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu ako také celé nepreskúmateľné, obsahuj