Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Aspekty doručovania v pracovnoprávnych vzťahoch

Tento príspevok čitateľom poskytne krátky exkurz inštitútom doručovania písomností v pracovnoprávnych vzťahoch. Príspevok sa zvlášť zameriava na doručovanie písomností, ktoré sú určené do vlastných rúk, a na doručovanie písomností zamestnávateľom zamestnancovi. Objasníme jednotlivé druhy písomností, osoby, ktoré sú oprávnené písomnosti podpísať a doručiť, a tiež rozdiely medzi priamym a náhradným doručovaním. Osobitný priestor bude venovaný doručovaniu písomností zamestnancom, ktorí sa nezdržiavajú na pracovisku z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa. Na účely tohto príspevku sa vychádza najmä z § 38 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj "Zákonník práce" alebo "ZP") a judikatúry súdov.
Úvod
Zákonník práce v § 38 pomerne jasne ustanovuje podmienky a postupy v súvislosti s doručovaním písomností, no i napriek tomu v praxi dochádza k aplikačným problémom, ktoré môžu vyústiť v niekoľkoročný súdny spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Spravidla ide o spory o neplatné skončenia pracovných pomerov. Predpokladom vyvolania účinku niektorých vybraných právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch (napr. výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru) je riadne doručenie písomnosti adresátovi. Cieľom tohto príspevku je poskytnúť čitateľom zhrnutie výsledkov analýzy inštitútu doručovania písomností zamestnávateľa zamestnancovi v zmysle Zákonníka práce s akcentom na aplikačnú prax a judikatúru súdov.
Písomnosti a ich rozdelenie
Pravidlá o doručovaní v pracovnoprávnych vzťahoch rozlišujú medzi dvoma skupinami písomností:
a)
písomnosti doručované do vlastných rúk,
b)
ostatné písomnosti, ktoré nemusia byť doručované do vlastných rúk.
Z dikcie zákonného ustanovenia vieme, že do prvej skupiny patria (i) písomnosti, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru, (ii) písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a (iii) písomnosti týkajúce sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V aplikačnej praxi ide o písomnosti ako pracovná zmluva, zmena pracovnej zmluvy či písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru - výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru a pod. Táto povinnosť sa vzťahuje iba na zamestnávateľa. Pokiaľ ide o písomnosti zamestnanca, ktorý ich doručuje zamestnávateľovi, tieto zamestnanec doručuje na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku bez povinnosti doručovania do vlastných rúk.
Do druhej skupiny patria všetky ostatné písomnosti, s ktorými Zákonník práce nespája povinnosť doručovať do vlastných rúk. Tieto môžu byť doručované tak v písomnej listinnej forme, ako aj v elektronickej podobe - emailom, napríklad výplatná páska.
Transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii pribudlo s účinnosťou od 1. novembra 2022 v Zákonníku práce ustanovenie § 38a, ktoré upravuje osobitný režim formy poskytovania informácií. Informácie, ktorých predpokladom je ich poskytnutie v písomnej forme (s výnimkou listín, ktoré sa doručujú do vlastných rúk, t. j. listín, ktoré sa riadia podľa režimu § 38 ZP), môžu byť poskytované nielen v listinnej podobe, ale aj v elektronickej podobe za predpokladu, že zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí. Pod tieto informácie sa radia napríklad písomná informácia podľa § 47a ZP alebo odpoveď na sťažnosť zamestnanca podľa § 13 ods. 7 ZP.
Spomenutú výplatnú pásku možno v zmysle § 130 ods. 5 ZP doručovať zamestnancovi elektronicky iba po predchádzajúcom súhlase zamestnanca, resp. po predchádzajúcej dohode strán, že sa bude poskytovať elektronickými prostriedkami. Ide o osobitný režim oproti § 38a ZP, podľa ktorého možno predmetné písomné informácie doručovať elektronicky aj bez predchádzajúceho súhlasu zamestnanca.
K elektronickému doručovaniu je na mieste uviesť, že Zákonník prácepredstavuje špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. S ohľadom na § 1 ods. 4 ZP a v kontexte § 38 ZPje preto
de lege lata
vylúčené doručovanie písomností určených do vlastných rúk elektronickými prostriedkami, a to aj v prípade, ak by bol úkon urobený elektronickými prostriedkami podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.
1)
Názory odbornej verejnosti, že písomnosti nie je možné doručiť "do vlastných rúk" elektronicky, sú v tomto ohľade relatívne ustálené, avšak existujú aj opačné názory.
2)
Je síce pravdou, že Zákonník práce explicitne nevylučuje elektronické doručovanie písomností určených do vlastných rúk, zákonodarca pri navrhovaní dotknutých ustanovení možnosť elektronického doručovania nezohľadňoval. Vzhľadom na súčasné znenie legislatívy a formálny charakter procesnej stránky doručovania písomností do vlastných rúk sme toho názoru, že doručovanie písomností by malo prebiehať striktne v režime podľa § 38 ZP. V opačnom prípade hrozí, že sa listina nedostane do dispozície druhej strany (zamestnanca), resp. že strana neunesie dôkazné bremeno spojené s preukazovaním splnenia zákonných povinností.
Osoba oprávnená doručiť písomnosť
Pri identifikácii osoby, ktorá je oprávnená doručiť písomnosť, sa vychádza primárne z § 9 ZP aj napriek tomu, že jeho ustanovenia výslovne upravujú výkon právnych úkonov a doručovanie ako také má povahu iba hmotnoprávnej podmienky pri realizácii právnych úkonov. Cieľom a účelom doručovania je doručiť písomnosť osobne zamestnancovi.
V mene zamestnávateľa, právnickej osoby koná štatutárny orgán, resp. členovia štatutárneho orgánu a zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, koná osobne. V druhom rade môžu v mene zamestnávateľa robiť právne úkony osoby, ktorým to plynie z funkcií určených organizačnými predpismi, napríklad vedúci organizačných útvarov, riaditelia personálnych oddelení, prípadne osoby, ktorým to vyplýva z obsahu práce.
V mene zamestnávateľa môžu konať, resp. doručovať písomnosti aj zamestnanci, ktorí sú zamestnávateľom písomne poverení. V praxi ide o písomné poverenie (nie splnomocnenie) zamestnanca na konkrétne úkony, v tomto prípade na doručenie písomnosti.
V pracovnoprávnych vzťahoch môže byť zamestnávateľ zastúpený aj treťou osobou (tým sa má na mysli nielen osoba z radov svojich zamestnancov) na základe plnomocenstva, i keď túto možnosť Zákonník práceexplicitne neuvádza. Uvedené plynie z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31.8.2017:
"Na základe subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Zákonníku práce pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov je prípustné zastúpenie zamestnávateľa v týchto vzťahoch aj podľa
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 5/2024

5/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov