Materiálna zložka vykonateľnosti žalobného petitu (ZSP 14/2019)

Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") uložil žalovanému povinnosť dodať žalobcovi tovar podľa Doplnku č. 4, bod 4, z 1. mája 2009 Kúpnej zmluvy č. XXXX z 9. januára 2009, teda plnenie v rozsahu podľa citovaného doplnku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku a je prílohou rozsudku. Súčasne uložil žalovanému povinnosť dodať žalobcovi tovar podľa Doplnku č. 2, bod 4, z 1. marca 2009 Kúpnej zmluvy č. XXXX z 9. januára 2009, teda plnenie v rozsahu podľa citovaného doplnku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku a je prílohou rozsudku. Návrh žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie a vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením.

Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie záväzku, ktorý vyplýva z Kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tovaru - dreva, drevenej hmoty a vlákniny, v množstve a v cene podľa bodu 3. a 4. Doplnku č. 4 z 1. mája 2009. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol pôvodne rozsudkom z 30. marca 2010, ktorým žalovanému uložil povinnosť podľa platnej Kúpnej zmluvy č. XXXX z 9. januára 2009 v znení Doplnku č. 4 bod 4 z 1. mája 2009 dodať žalobcovi tovar - drevo, drevnú hmotu a vlákninu, v dohodnutom množstve a v dohodnutej cene a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 5. mája 2009 až do splnenia záväzku a nahradiť trovy konania vo výške 456,10 eur.

Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v ktorom uviedol, že Doplnok č. 4 z 1. mája 2009 je neplatný, pretože nebol podpísaný štatutárnou zástupkyňou žalobcu. V skutočnosti doplnok podpísala tretia osoba, ktorá bola konateľom spoločnosti len do 30. júna 2008, spoločníkom spoločnosti žalobcu bola do 18. februára 2009.

Krajský súd následne rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil z dôvodu odsvedčenia platnosti konania treťou osobou na základe plnej moci.

Najvyšší súd SR (ďalej tiež "Najvyšší súd SR") ako súd dovolací uznesením, č. k. 4 Obdo 36/2011-120 z 30. novembra 2012 rozsudok prvoinštančného, ako aj odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, konštatujúc, že výrok rozsudku prvoinštančného rozsudku je neurčitý a nemožno ho vykonať, pretože neobsahuje dokument (kúpnu zmluvu), na ktorý výrok rozsudku odkazuje, súčasne že postupom súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu boli porušené procesné práva žalovaného.

Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalobca zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobu podal 10. augusta 2009 z dôvodu, že žalovaný nesplnil záväzok na dodanie dreva, drevnej hmoty a vlákniny, vyplývajúci z Kúpnej zmluvy a jej Doplnku č. 4 z 1. mája 2009. Nie je sporné, že kúpnu zmluvu a jej doplnky podpísala oprávnená osoba. K uzatváraniu doplnkov dochádzalo preto, lebo išlo o dodávky tovaru na jednotlivé mesiace v rámci uzavretej kúpnej zmluvy a tieto doplnky sa menili z dôvodu sortimentu tovaru a najmä zmeny ceny, pretože cena bola rozhodujúcim faktorom a priebežne sa menila. Uzatvorila sa kúpna zmluva a k nej sa hneď uzatvoril doplnok. Ku Kúpnej zmluve boli uzatvorené spolu štyri doplnky. Žalovaný sa podľa Doplnku č. 4, ktorý uzavrel 1. mája 2009, zaviazal k plneniu dreva, drevnej hmoty a vlákniny v množstve 950 m3 v mesiaci máj 2009 a tento záväzok nikdy nesplnil. Žalovaný považoval kúpnu zmluvu za neplatnú, pretože ju podpísala neoprávnená osoba a zároveň rozporoval postúpenie predmetnej pohľadávky na súčasného žalobcu z dôvodu, že priamo zo zmluvy vyplývala nemožnosť postúpiť pohľadávku bez súhlasu druhej zmluvnej strany.

Súd prvej inštancie, aplikujúc § 324 ods. 1 a 2, § 329, § 335, § 340 a § 409 ods. 1 OBZ dospel k záveru, že žalovaný so žalobcom nekomunikoval, nereagoval na výzvy na udelenie súhlasu s postúpením pohľadávky a bol nečinný, preto žalobca nemal inú možnosť než v záujme zachovania svojich nárokov akceptovať ako postupník postúpenie pohľadávky voči žalovanému.

Konanie žalovaného súd vyhodnotil ako konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Rozpor so zásadami poctivého obchodného styku videl súd prvej inštancie v tom, že žalovaná strana bola nečinná, pasívna a svojou pasivitou vo veci výslovného udelenia či výslovného neudelenia súhlasu s postúpením pohľadávky uviedla žalobcu do právnej neistoty. Taký postoj žalovaného nepožíva právnu ochranu. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie usúdil, že neposkytne právnu ochranu žalovanému ohľadom domáhania sa neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok a žalobe vyhovel.