Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (ZSP 32/2021)

V konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podal žalobca (občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľov) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol, aby súd uložil žalovanej (banke) povinnosť zdržať sa používania ňou uplatňovanej obchodnej praktiky. Podľa presvedčenia žalobcu je nekalá obchodná praktika žalovanej, ktorou pri uplatňovaní práva spotrebiteľa podľa § 18 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie "v zákonnej lehote, čo i len z časti neumožní spotrebiteľovi bez poplatku, bez sankcie alebo bez náhrady nákladov zaplatiť predčasnú splátku úveru na bývanie vo výške nepresahujúcej 20% istiny úveru na bývanie, prípadne spotrebiteľa inak obmedzí pri jej zaplatení tým, že na tento účel použije alebo určí iný výpočtový základ, resp. sumu takejto predčasnej splátky vyčísli z iného výpočtového základu, než z celkovej sumy istiny úveru na bývanie poskytnutej spotrebiteľovi, najmä ak takéto určenie alebo vyčíslenie vychádza zo zostatku istiny úveru na bývanie, zostatku dlhu, zostatku úveru na bývanie, zostatku aktuálnej istiny úveru na bývanie alebo z obdobného výpočtového základu, ktorý je znížený o splátky istiny úveru na bývanie". V návrhu argumentoval žalobca tým, že napriek prebiehajúcemu konaniu vo veci samej, nie je spotrebiteľom zabezpečená reálna ochrana ich práv. Tvrdil, že žalovaná odmieta mimosúdne riešenie sporu, a tak ochranu spotrebiteľov treba zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia citoval ustanovenia § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") a poukázal na špecifický charakter konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, v ktorom súd preskúmava neprijateľnosť zmluvnej podmienky (nekalosť obchodnej praktiky) používanej dodávateľom mimo rámca okolností konkrétneho prípadu. So zreteľom na petit žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v tomto prípade nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré by bolo obsahovo zhodné s petitom žaloby vo veci samej. Zastával názor, že v okolnostiach daného prípadu nemožno posúdiť, či žalobcom tvrdené skutočnosti sú alebo nie sú pravdivé. Pri rešpektovaní základných princípov sporového konania s dôrazom na prejednací princíp a princíp rovnosti zbraní, môžu byť žalobcom uvádzané argumenty relevantne posúdené a spravodlivo rozhodnuté - po vykonanom dokazovaní - v konaní vo veci samej. Z týchto dôvodov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

V odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ďalej inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, nesprávne skutkové zistenia a napokon aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na charakter konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ako aj na ochranu práv spotrebiteľov pred neoprávneným zásahom dodávateľov vyplývajúcu z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Osobitne zdôraznil ustanovenia čl. 1 ods. 2 a čl. 2 ods. 1 písm. a)Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 (ďalej len "Smernica"). Zdôraznil, že cieľom Smernice je zabezpečiť účinné ukončenie používania nekalých podmienok, čo možno zabezpečiť aj neodkladným opatrením (C-195/15). Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že špecifický charakter konania neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so Smernicou a znemožnil žalobcovi uplatňovať jeho právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proce