Ochrana vlastníckeho práva. Určovacie žaloby

1. Uznesením Ústavného súdu SR (ďalej len "ústavný súd") z 9. marca 2016 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť A. F. a M. F. (ďalej len "sťažovatelia") vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava"), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dodatkový protokol") rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4 Co 71/2013 z 25. februára 2015 (ďalej len "krajský súd" a "rozsudok krajského súdu").

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že sťažovatelia boli v procesnom postavení žalovaných v prvom a druhom rade účastníkmi občianskeho súdneho konania, v ktorom sa žalobcovia v prvom až treťom rade ako dedičia po nebohom poručiteľovi domáhali určenia, že nimi označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 41 C 175/2010 z 28. novembra 2012 (ďalej len "okresný súd" a "rozsudok okresného súdu") rozhodol tak, že označené nehnuteľnosti (pozemky, stavba) patria do dedičstva po nebohom J. S., zomrelom 12. mája 2007. Okresný súd rozsudok odôvodnil tým, že hoci poručiteľ ešte 29. marca 2007 previedol kúpnou zmluvou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na P. L., následne na základe sledu kúpnych zmlúv (1. júna 2007 z P. L. na R. K., 30. júna 2008 z R. K. na P. R. a 14. novembra 2008 z P. R. na sťažovateľov) bolo vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností v prospech sťažovateľov, avšak vzhľadom na vykonané dokazovanie (znalecký posudok, výsluchy znalca a svedkov) súd uzavrel, že poručiteľ konal pri podpise kúpnej zmluvy z 29. marca 2007 v takej psychickej poruche, v dôsledku ktorej nebol na tento úkon spôsobilým.

Podľa záverov konajúceho okresného súdu poručiteľ pre podstatne oslabené a znížené vôľové vlastnosti (v dôsledku alkoholickej demencie a porúch vedomia) nebol schopný predvídať následky svojho konania a bol presvedčený, že predáva ním vytvorené obrazy, v dôsledku čoho je kúpna zmluva z 29. marca 2007 absolútne neplatná. V situácii, keď P. L. vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu nenadobudol, nemohol potom toto právo účinne previesť na ďalšieho kupujúceho a na základe následne uzavretých kúpnych zmlúv vlastnícke právo k nim nemohlo byť prevedené ani na žalovaných. Na odvolanie sťažovateľov o veci rozhodoval krajský súd, ktorý rozsudkom napadnutým touto sťažnosťou rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

3. Sťažovatelia v sťažnosti predkladajú ústavnému súdu polemiku s právnymi závermi krajského súdu, pričom v podstatnom uviedli:

"Odvolací súd... nebral do úvahy skutočnosť, že súd prvého stupňa riešil otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy s odkazom na § 37 a 38 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená...

Konanie súdu považujeme za odmietnutie spravodlivosti a máme za to, že súd odoprel žalobcovi (správne žalovaným, resp. sťažovateľom - pozn. ústavného súdu) jeho zákonné právo na spravodlivý proces, ktoré je garantované zákonom a to OSP a ústavou a dohovorom...

Súd prvého stupňa počas celého konania nezistil, že P. L., R. K. a P. R. nie sú účastníkmi konania, hoci o ich právach a povinnostiach konal a rozhodol, keď určil, že prevody majetku medzi nimi... sú právne irelevantné, nakoľko vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam kupujúci P. L. z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu nenadobudol, a teda nemohol toto právo účinne previesť na ďalšieho kupujúceho.

Keďže bola zamietnutá určovacia žaloba vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu proti P. L. a R. K. (na okresnom súde pod sp. zn. 45 C 114/2007 - pozn. ústavného súdu), t.j. kúpna zmluva medzi nebohým J. S. a P. L. je platná a účinná, namietame aktívnu a pasívnu legitimáciu navrhovateľov.

Platne uzavretá bola aj kúpna zmluva medzi P. R. a sťažovateľmi. Sťažovatelia nadobudli spornú nehnuteľnosť v dobrej viere a od jej vlastníka, preto máme za to, že navrhovaný výrok rozsudku je nevykonateľný.

Pri rešpektovaní zásady ochrany dobrej viery a zásady ochrany slobodnej vôle treba vychádzať z predpokladu, že právne úkony sú platné. Rozhodnutie odvolacieho súdu zásadným spôsobom porušilo práva a oprávnené záujmy žalovaných ako dobromyseľných nadobúdateľov a vlastníkov nehnuteľností... Odvolací súd sa vôbec nezoberal tým, aký dosah bude mať konanie žalobcov na žalovaných, ktorí na obstaranie prostriedkov na kúpu nehnuteľností uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere, úver splácajú, nehnuteľnosti významne zhodnotili investíciami a teraz rozhodnutím súdu sa dostali do patovej situácie...

Konanie súdu považujeme za odmietnutie spravodlivosti..."

4. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyslovil, že ich označené práva boli porušené rozsudkom krajského súdu, a zároveň žiadajú, aby ústavný súd tento rozsudok zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a žiadajú priznať aj náhradu trov konania.

5. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval krajský