Pozastavenie výkonu advokácie - otvorené otázky

Predsedníctvo žalovanej Slovenskej advokátskej komory uznesením č. 21/8/2020 zo 16. júla 2020 podľa § 71 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o advokácii") pozastavilo žalobkyni, zapísanej v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, výkon advokácie. Uznesenie predsedníctva žalovanej bolo odôvodnené vydaním uznesenia z 9. marca 2020 o vznesení obvinenia žalobkyni za zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z.Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj "TZ"). Po vyhodnotení všetkých dostupných informácií malo predsedníctvo žalovanej za to, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobkyňa ako advokátka komunikovala v živej veci s inými osobami (mimo účastníkov konania a s tretími osobami) a participovala (podľa skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia ) na vypracovaní rozsudkov alebo podkladov slúžiacich na ich vydanie. V postavení advokáta ide o hrubé porušenie povinnosti advokáta a advokátskej etiky, ktoré znižuje dôstojnosť advokátskeho stavu a porušuje etické princípy výkonu povolania. Podľa predsedníctva žalovanej boli dané dôvody na pozastavenie výkonu advokácie žalobkyni.

Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave domáhala preskúmania zákonnosti uvedeného uznesenia predsedníctva žalovanej o pozastavení výkonu advokácie žalobkyni (ďalej aj ako "napadnuté rozhodnutie"). Žalobkyňa poukázala na to, že § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii zakladá výlučne fakultatívny dôvod, pre ktorý môže žalovaná rozhodnúť o pozastavení výkonu advokácie fyzickej osobe (advokátovi), pre ktorého aplikáciu zákon o advokácii, ale ani samotné interné predpisy žalovanej neustanovujú dôvody a postup. Je preto výlučne viazaný na správnu úvahu žalovanej, ktorá tak musí byť dostatočne odôvodnená, a jej aplikácii musí predchádzať riadne a náležité zistenie skutkového stavu veci. Rozhodnutie žalovanej je podľa žalobkyne nezákonné, keďže je svojvoľné, nepreskúmateľné. Žalovaná správnu úvahu, ktorá jediná bola základom pre vydanie rozhodnutia, dostatočne neodôvodnila. Žalovaná neúplne zistila skutkový stav a nesprávne právne vec posúdila. Žalovaná uviedla, že pri svojom rozhodovaní primárne zohľadňovala, či ide o skutok, ktorý súvisí s výkonom advokácie, a či trestné stíhanie advokáta môže znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu a dobrého mena advokáta/advokácie. Žalobkyňa je zapísaná v zozname advokátov od 1. januára 2008, nikdy nebola disciplinárne stíhaná a nebola jej uložená žiadna sankcia za porušenie predpisov žalovanej, avšak žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa nie je dôveryhodná, nie s prihliadnutím na konanie žalobkyne, ktoré ani dostatočne nevyhodnotila, ale s prihliadnutím na nepodložené mediálne správy, ktorých pravdivosť bola spochybnená aj v samotnom disciplinárnom konaní vedenom voči žalobkyni, o ktorého priebehu mala (a musela mať) žalovaná v čase vydania rozhodnutia vedomosť. Žalovaná teda žiadnym spôsobom nereflektovala na odbornú povesť žalobkyne a na jej bezúhonnosť, či už z hľadiska civilného života, alebo pracovného života (výkonu advokácie).

Tvrdenie žalovanej, že zohľadnila vecné dôkazy a prípadne charakter a dôveryhodnosť svedkov, je nepravdivé, pričom žalovaná vo svojom rozhodnutí vôbec nevzhliadla listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou disciplinárneho spisu. Podľa žalovanej už len samotné podozrenie zo spáchania takéhoto konania advokáta znížilo dôstojnosť stavu a vnímanie advokátskeho stavu vo vzťahu k verejnosti. Z uvedeného vyplýva, že jedinými skutočnosťami, pre ktoré bolo voči žalobkyni rozhodnuté o pozastavení výkonu advokácie, je iba samotná skutočnosť, že jej bolo vznesené obvinenie. Žalovaná však nemala prijaté žiadne interné kritériá, na základe ktorých by postupovala v týchto rovnakých prípadoch tak, aby nedošlo k ničím nelimitovanej a vecne nepreskúmateľnej svojvôli žalovanej. Žalobkyňa poukázala na rozdielny prístup žalovanej k iným advokátom v porovnateľných situáciách. Žalobkyňa dala do pozornosti, že žalovaná pristúpila k vydaniu rozhodnutia o pozastavení výkonu advokácie žalobkyni až 4 mesiace po vznesení obvinenia. Nemalo logiku, aby žalobkyňa mohla vykonávať advokáciu 4 mesiace po vznesení obvinenia a bola dostatočne dôveryhodnou osobou počas tejto doby až do vydania medializovaných správ 21. júna 2020 pod označením .

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. marca 2023, sp. zn. 1 S 249/2022-419, napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin, do právoplatného rozhodnutia vo veci. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na to, že z dôvodovej správy k § 8 zákona o advokácii vyplýva, že inštitút pozastavenia výkonu advokácie má charakter prechodného opatrenia, lebo ak odpadnú dôvody jeho uloženia, účinky zápisu do zoznamu sa obnovujú. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o advokácii obsahuje dôvody, pre ktoré žalovaná obligatórne pozastaví výkon advokácie každému, o kom sa dozvedela, že takýto dôvod nastal. Naproti tomu, § 8 ods. 2 zákona o advokácii vymenúva fakultatívne dôvody na pozastavenie výkonu advokácie, ktoré sú menej vážnymi dôvodmi na odôvodnenie pozastavenia výkonu advokácie ako dôvody uvedené v § 8 ods. 1 zákona o advokácii. Fakultatívnosť dôvodov pozastavenia výkonu advokácie v odseku 2 súvisí so skutočnosťou, že okolnosti, ktoré ich zakladajú, nie sú priamo v rozpore s výkonom advokácie, ale ich posúdením môže predsedníctvo žalovanej uviesť, že výkon advokácie je objektívne nemožný [písmeno a)] alebo ohrozujú dobré meno advokácie a advokátskeho povolania [písmeno b)], alebo sú dôsledkom nerešpektovania právoplatného disciplinárneho rozhodnutia žalovanej. Vzhľadom na to, že ide o fakultatívne dôvody pozastavenia výkonu advokácie, nie každé začaté trestné stíhanie proti advokátovi musí mať za následok pozastavenie výkonu jeho činnosti. Z tohto dôvodu má žalovaná povinnosť náležite odôvodniť dôvodnosť a nutnosť pozastavenia výkonu advokácie (Olej, J., Kerecman, P., Kalata, P. a kol. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 768).

Správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia sa ako prvou otázkou zaoberal tým, či predsedníctvo žalovanej splnilo povinnosť rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie žalobkyni náležite odôvodniť a týmto odôvodnením riadne preukázať nutnosť pozastavenia výkonu advokácie. Z uvedeného dôvodu bolo úlohou správneho súdu preskúmať, či napadnuté rozhodnutie obsahuje riadnu štruktúrovanú správnu úvahu, ktorá poskytuje žalobkyni a správnemu súdu odpovede na to, aké konkrétne dôkazy vzala žalovaná za základ svojho rozhodnutia pri zistení skutkového stavu, aké kritériá týkajúce sa žalobkyne, posudzovaného skutku a stavu trestného konania vzala žalovaná do úvahy pri svojom ro­zhodovaní, ako aj to, prečo na uvedené kritériá prihliadla. V prípade nevykonania navrhnutého dôkazu, resp. neprihliadnutia na kritérium správny súd zisťoval, či bol takýto postup žalovanej riadne odôvodnený. Nemenej dôležitou úlohou správneho súdu bolo zaoberať sa pri prieskume zákonnosti napadnutého ro­zhodnutia aj tým, realizovanej na podklade predvídanom v § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii. Len preskúmateľnou správnou úvahou žalovanej môže dôjsť k naplneniu požiadavky legitímnych očakávaní ohľadom rozhodovacej činnosti žalovanej. Podľa správneho súdu