Dovolanie generálneho prokurátora

Nová právna úprava civilného procesu, ktorá nadobudne účinnosť 1. júla 2016, prináša viacero zásadných zmien v porovnaní s právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OSP") - a to, či už ide o modifikáciu existujúcich inštitútov (napr. dovolanie), alebo o zavedenie nových, resp. staronových inštitútov (napr. sťažnosť proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť)¹⁾ civilného práva procesného. Naša pozornosť sa v tomto príspevku zameriava najmä na zmeny, ktoré nová právna úprava prináša v (pomerne kontroverznej) oblasti oprávnenia generálneho prokurátora podať v nadväznosti na podnet strany, resp. účastníka konania a v určitých prípadoch aj bez takéhoto podnetu pri splnení ostatných zákonom ustanovených podmienok opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní. V rámci procesu rekodifikácie civilného práva procesného sa (potešiteľne)²⁾ venovala značná pozornosť práve zmienenému mimoriadnemu opravnému prostriedku, resp. opravným prostriedkom vo všeobecnosti,³⁾ a práve z tohto dôvodu sme mali pomerne veľké očakávania ohľadom kvality právnej úpravy opravných prostriedkov v civilnom procese v nových kódexoch. Skôr, ako pristúpime k analýze novej právnej úpravy, všimnime si teda v stručnosti diskusiu, ktorá predchádzala prijatiu nových procesných kódexov v súvislosti s inštitútom mimoriadneho dovolania, resp. dovolania generálneho prokurátora, keďže nám môže byť nápomocná pri interpretácii z hľadiska tohto príspevku relevantných noriem Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

V návrhu legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného rekodifikačná komisia konštatovala, že ,⁴⁾ pričom navrhla .⁵⁾ Pravdepodobne vzhľadom na pripomienky vznesené v rámci medzirezortného pripomienkového konania⁶⁾ bol legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva procesného modifikovaný tak, že v oblasti opravných prostriedkov ⁷⁾ Napriek tejto úprave legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného vypracovala rekodifikačná komisia návrh Civilného sporového poriadku bez prevzatia modifikovanej podoby inštitútu mimoriadneho dovolania - až na základe pripomienok vznesených v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol doplnený do tohto kódexu inštitút dovolania generálneho prokurátora.

S tým, že právnu úpravu inštitútu mimoriadneho dovolania nebolo možné prevziať do nových procesných kódexov bez zmien a že bolo potrebné obmedziť podmienky prípustnosti mimoriadneho dovolania pri súčasnom rozšírení oprávnenia strany, resp. účastníka konania podať dovolanie, v plnej miere súhlasíme. Výsledná podoba prepracovania inštitútu mimoriadneho dovolania v Civilnom sporovom poriadku a v Civilnom mimosporovom poriadku však nenapĺňa naše očakávania.

Nová právna úprava upúšťa v označení mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý je za určitých, zákonom ustanovených podmienok generálny prokurátor oprávnený podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, od adjektíva "mimoriadny". Táto zmena v označení predmetného inštitútu by nás nemala viesť k záveru, že inštitút mimoriadneho dovolania bol zrušený. Inštitút dovolania generálneho prokurátora je, nepochybne, modifikovanou podobou mimoriadneho dovolania upraveného v Občianskom súdnom poriadku, a teda tak časť judikatúry, ako aj časť stanovísk prezentovaných v odbornej literatúre, ktorá sa vzťahovala na inštitút mimoriadneho dovolania upraveného v Občianskom súdnom poriadku, bude možné aplikovať aj vo vzťahu k inštitútu dovolania generálneho prokurátora.

Dovolanie generálneho prokurátora je upravené osobitne pre civilné sporové konanie v Civilnom sporovom poriadku a osobitne pre civilné mimosporové konanie v Civilnom mimosporovom poriadku - ustanovenia Civilného sporového poriadku o dovolaní generálneho prokurátora sa na dovolanie generálneho prokurátora v civilnom mimosporovom konaní neuplatnia ani subsidiárne. Bohužiaľ, dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku je mimoriadne stručná, pričom pokiaľ ide o právnu úpravu dovolania generálneho prokurátora, je zhustená do piatich riadkov textu. O niečo málo podrobnejšia je dôvodová správa k právnej úprave dovolania generálneho prokurátora v Civilnom mimosporovom konaní. Vzhľadom na túto skutočnosť je zjavné, že ak aj budeme mať v budúcnosti určité interpretačné ťažkosti, nebudeme spravidla poznať zámer zákonodarcu pri koncipovaní inštitútu dovolania generálneho prokurátora.

Naďalej je nepochybne potrebné pri interpretácii podmienok prípustnosti dovolania generálneho prokurátora prihliadať na čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a postuláty vyplývajúce z poňatia Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu⁸⁾ (a v rámci tohto poňatia na konflikt princípu materiálnej spravodlivosti a princípu právnej istoty).⁹⁾ Z tohto ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky v konečnom dôsledku vychádzalo aj zjednocujúce stanovisko pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2015, sp. zn. Plz. ÚS 3/2015¹⁰⁾, vo veci podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania.

V právnej teórii sa podmienky prípustnosti opravných prostriedkov rozdeľujú na objektívne a subjektívne¹¹⁾ s tým, že objektívne podmienky prípustnosti opravného prostriedku ¹²⁾ a subjektívne podmienky prípustnosti opravného prostriedku sa viažu .¹³⁾ Rozlišovanie objektívnej a subjektívnej stránky prípustnosti opravného prostriedku nachádzame takisto v roz