Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Nekalé obchodné praktiky a ich vplyv na platnosť právnych úkonov vo finančných službách

Najnovšie legislatívne zmeny spotrebiteľského práva zaviedli množstvo nových opatrení, ktorými sa má zabezpečiť silnejšia ochrana slabšej zmluvnej strany. Cieľom príspevku je poukázať na vzťah medzi nekalými obchodnými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami pri posudzovaní platnosti právnych úkonov. Pokúsime sa zodpovedať otázku, do akej miery a či vôbec nekalé praktiky vplývajú na platnosť spotrebiteľskej zmluvy, či už samostatne, alebo ako nekalosúťažné konanie, proti ktorému právo ponúka iné mechanizmy ochrany.

Nekalé obchodné praktiky a ich vplyv na platnosť právnych úkonov vo finančných službách
Mgr.
Dominika
Zavadová
interná doktorandka na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach; Príspevok je súčasťou riešenia projektu podporovaného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0518-11.
Nekalé obchodné praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky
Nekalé1) obchodné praktiky sú legálne definované ako akékoľvek konanie, opomenutie konania či spôsob správania sa podnikateľa, ktoré je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje ekonomické správanie spotrebiteľa.2) Aj napriek maximálnej harmonizácii3) pravidiel v oblasti nekalých obchodných praktík sú členské štáty oprávnené stanovovať vo vnútroštátnej právnej úprave prísnejšie požiadavky na neželané konanie vo finančných službách,4) než aké stanovuje smernica o nekalých obchodných praktikách. Právna úprava rozlišuje medzi klamlivými praktikami, ktoré uvádzajú alebo sú spôsobilé uviesť spotrebiteľa do omylu, a agresívnymi praktikami obmedzujúcimi slobodný výber spotrebiteľa, pričom oba spôsoby nekalého konania "nútia" spo­trebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by inak neurobil.
Smernica o neprijateľných zmluvných podmienkach5) transponovaná do § 52 a nasl. OZ6) definuje neprijateľnú podmienku ako také zmluvné ustanovenie, ktoré v neprospech spotrebiteľa narúša rovnováhu v obsahu zmluvného vzťahu. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, celá spotrebiteľská zmluva obsahujúca tieto podmienky je neplatná, ak je jej ďalšia existencia bez nekalých podmienok nemožná.7) Cieľom takejto úpravy je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré neprijateľné podmienky obsahujú,8) súd je povinný v každom prípade osobitne skúmať, či zmluva môže existovať aj bez neprijateľných podmienok.9)
Nekalé praktiky sú síce spôsobom správania sa podnikateľa, nemusia vždy viesť aj k nekalému výsledku vo forme zakotvenia neprijateľnej podmienky v zmluve. Podnikateľ môže nekalými praktikami pôsobiť na spotrebiteľa v procese negociácie, počas trvania zmluvného vzťahu, ale aj po jeho ukončení.10) Napríklad v predzmluvnej fáze môže byť spotrebiteľovi poskytnutá informácia o časovo limitovanej ponuke služby, no informácia sama nevedie k existencii neprijateľnej podmienky v zmluve, ani po ukončení zmluvného vzťahu nemusí mať nekalá obchodná praktika pri vymáhaní pohľadávky spotrebiteľa voči finančnej inštitúcii vždy základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.
Zákon o ochrane spotrebiteľa v prípade porušenia zákazu použitia nekalých obchodných praktík sankcionuje podnikateľa administratívnoprávnou pokutou, o iných následkoch mlčí. Právnym následkom použitia nekalej praktiky však môže byť aj neplatnosť právneho úkonu, ktorý bol v súvislosti s ňou urobený. Pokuta nijak nekonvaliduje vady spotrebiteľskej zmluvy spôsobené použitím nekalej praktiky v konkrétnom prípade, ale ani vice versa nie je možné konštatovať, že v dôsledku neplatnosti právneho úkonu stráca príslušný správny orgán právomoc uložiť sankciu podnikateľovi, ktorý porušil zákaz použitia nekalých praktík.
Nekalé obchodné praktiky ako dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy
Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ nekalá obchodná praktika sama osebe nemá priamy vplyv na platnosť zmluvy ako celku.11) Z uvedeného ale nemožno vyvodiť, že nekalá praktika nemôže mať žiadny následok v zmysle noriem súkromného práva. Smernica ani judikatúra v konkrétnych prípadoch nevylučujú využitie obranných mechanizmov vedúcich k neplatnosti zmluvy, ktorá bola dosiahnutá použitím nekalej praktiky alebo ktorej existencia je ňou ovplyvňovaná.12) Potvrdenie tejto tézy nájdeme aj v návrhu generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ,13) podľa ktorého skutočnosť, že určité konanie je v rozpore so smernicou o nekalých obchodných praktikách, môže byť relevantná aj v konaní medzi obchodníkom a individuálnym spotrebiteľom, napríklad pri posudzovaní platnosti spornej spotrebiteľskej zmluvy v zmysle príslušných ustanovení vnútroštátneho zmluvného práva.
Normatívny základ spotrebiteľských zmlúv vo všeobecnosti, vrátane súkromnoprávnych následkov ich porušenia, upravuje Občiansky zákonník. Osobitné záväzkové vzťahy medzi spotrebiteľom a finančnou inštitúciou sú upravené v Občianskom zákonníku (napr. vkladné knižky, pôžička), niektoré sú v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) OBZ14) považované za absolútne obchody. Hoci zákonodarca upravuje aplikačnú prednosť Občianskeho zákonníka pred normami obchodného práva na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebi
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).