Trestný čin neodvedenia dane a poistného (prvá a druhá alinea § 277 ods. 1 Trestného zákona) a účinná ľútosť

1.

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa z 25. februára 2011 mu bolo vznesené obvinenie pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 a 3 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj "TZ"). Okresný súd s účinnosťou od 24. februára 2011 rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby, a to z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok"). Sťažovateľ 8. marca 2011 poukázal na účet Daňových úradov B. a B. peňažné plnenie rovnajúce sa výške ním uplatneného nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty, o ktorom poskytol oznámenie zaslaním príslušných dokladov orgánom činným v trestnom konaní a okresnému súdu 9. marca 2011, a to spolu so svojou žiadosťou o prepustenie z väzby. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby a krajský súd napadnutým rozhodnutím zamietol sťažnosť sťažovateľa podanú proti prvostupňovému rozhodnutiu. Proti napadnutým rozhodnutiam podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť.

3. Okresný súd svojím ostatným rozhodnutím sp. zn. 0 Tp 54/2011 zo 16. júna 2011 rozhodol o nahradení výkonu väzby sťažovateľa peňažnou zárukou a prijatím písomného sľubu a súčasne rozhodol aj o zmene dôvodov väzby s tým, že u sťažovateľa naďalej trvá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ďalej ej "TP").

4. Nosným dôvodom sťažnosti podanej ústavnému súdu (ako aj žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, o ktorej rozhodovali namietané všeobecné súdy) je tvrdenie sťažovateľa, že dodatočným vrátením sťažovateľom uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (v spojitosti s ktorou je proti nemu vedené trestné stíhanie, pozn.) je spojený právny následok zániku trestnosti podľa § 86 písm. e) TP a preto trestné stíhanie proti jeho osobe malo byť zastavené [§ 215 ods. 1 písm. g) TP]. Uvedené v medziach sťažovateľom podanej žiadosti o prepustenie z väzby potom znamená, že s účinnosťou od oznámenia tejto skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní a okresnému súdu 9. marca 2011 mal byť sťažovateľ prepustený na slobodu

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v súvislosti s napadnutými rozhodnutiami vyslovil porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru a zrušil napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov.

6. Uznesením č. k. I. ÚS 316/2011-13 z 24. augusta 2011 ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

7. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili všetci účastníci konania. Za okresný súd jeho predseda listom z 13. septembra 2011 a za krajský súd jeho predseda listom taktiež z 13. septembra 2011. Písomné vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa bolo doručené ústavnému súdu 29. septembra 2011.

8. V písomných stanoviskách okresný súd a krajský súd najskôr reagovali na priebeh trestnej veci sťažovateľa a následne v podstate zhodne uviedli (citované zo stanoviska krajského súdu):