Ubytovanie vs. nájom, podnikateľ vs. nepodnikateľ
Úvod
Podnety
1) na napísanie tohto príspevku prichádzali postupne a z viacerých strán. Možno poukázať na informáciu z webovej stránky Slovenskej obchodnej inšpekcie: "
Dňa 4.8.2016 bola na základe informácií z médií vykonaná kontrola inšpektormi SOI v spolupráci so zástupcami Slovenského národného strediska pre ľudské práva v prevádzke ubytovanie v súkromí Stella*** v Bratislave. Prevádzkovateľom zariadenia je starší manželský pár, ktorý vo vlastnom rodinnom dome prenajíma 1 apartmán s tromi lôžkami. Nevedia anglicky a pri komunikácii používajú internetový prekladač. Kontrolou boli zistené nasledovné nedostatky:
-
ubytovacie zariadenie nebolo označené, chýbalo obchodné meno, meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne, kategória a trieda ubytovacieho zariadenia,
-
na ubytovacie zariadenie nebolo vydané Rozhodnutie regionálneho hygienika,
-
prevádzkovateľ odmietol cez rezervačný systém Booking.com ubytovať osobu z Turecka, čím došlo k diskriminácii pri poskytovaní služby.
Prevádzkovateľ uviedol, že vzniknutá situácia ich mrzí a je ochotný sa dotknutej osobe ospravedlniť. Za zistené nedostatky bude voči podnikateľovi začaté správne konanie o uložení postihu."
2) Tento prípad sa týka poskytovania ubytovania v súkromí, ktoré sa realizuje aj prostredníctvom "rezervačného systému booking.com". Ubytovanie sa tým spája s existenciou "digitálnej platformy", fenoménu, ktorý nie je definovaný v právnom poriadku SR, ale bežne sa s ním stretávame ako s prostriedkom poskytovania služieb informačnej spoločnosti on-line. Európska
agenda
pre kolaboratívne hospodárstvo zreteľne naznačuje, že zdieľanie zdrojov prostredníctvom kolaboratívnej digitálnej platformy je trendom popri agende jednotného digitálneho trhu.
3) Otázkou je, do akej miery je slovenské právne prostredie na fenomén kolaboratívneho hospodárstva pripravené. Budeme sa tým zaoberať najmä s ohľadom na aspekty, ktoré sa vynorili aj vďaka spolupráci na dotazníku "
Study on the Assessment of the Regulatory Aspects Affecting the Collaborative Economy in the Tourism Accommodation Sector in the 28 Member States (580/PP/GRO/IMA/15/15111J",
ktorý sa sústreďuje na ubytovanie v cestovnom ruchu a možnosti subjektov (podnikateľov a nepodnikateľov) prostredníctvom (prevažne digitálnej) platformy poskytovať a ponúkať svoje ubytovacie priestory na dočasné alebo prechodné ubytovanie za odplatu.
4) Základné otázky, ktorými sa budeme zaoberať vo vzťahu k zdieľaniu ubytovacích kapacít (a nie nevyhnutne cez platformu), možno vytýčiť nasledovne:
a)
Akým zmluvným typom je zmluva, ktorú uzatvára poskytovateľ ubytovania s ubytovanou osobou; zásadne zmluvou o ubytovaní alebo možno tento právny vzťah podradiť aj pod zmluvu o nájme?5)
b)
V nadväznosti na (a aj v značnej závislosti od) vyriešenia prvej otázky treba prejsť na druhú otázku: "
Možno ešte poskytovateľa ubytovania považovať za súkromnú osobu - nepodnikateľa
6) alebo je poskytovateľ ubytovania podnikateľom?
" Táto otázka sa vzťahuje na povinnosť živnostenského oprávnenia, ale možno ju spojiť aj so splnením predpokladov ustanovených zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
7) a inými právnymi predpismi, ktoré ustanovujú predpoklady pre kvalitu ubytovacích priestorov.
1. Zmluva o ubytovaní alebo zmluva o nájme
Podľa právnej úpravy v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Občiansky zákonník" alebo "OZ") objednávateľovi vznikne zo zmluvy o ubytovaní právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami. Ubytovaný má právo užívať priestory, ktoré mu boli na ubytovanie vyhradené, ako aj užívať spoločné priestory ubytovacieho zariadenia a používať služby, ktorých poskytovanie je s ubytovaním spojené. Ubytovateľ je povinný odovzdať ubytovanému priestory vyhradené mu na ubytovanie v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť mu nerušený výkon jeho práv spojených s ubytovaním.
Zrejmým nedostatkom súčasnej právnej úpravy nájmu je neexistencia komplexnej právnej úpravy nájmu na účely bývania. Z toho dôvodu pri porovnaní zmluvy o ubytovaní s nájomným bývaním treba zohľadniť:
-
všeobecné ustanovenia o nájme v Občianskom zákonníku [
"Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať."
]. Táto právna úprava by mala byť výlučnou, ak je predmetom nájmu rodinný dom a nie byt. Analogické použitie ustanovení o nájme bytu nie je možné vylúčiť najmä vtedy, ak ide o ochranu nájomcu pred výpoveďou;
-
osobitné ustanovenia o nájme bytu v Občianskom zákonníku ("
Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
");
-
na účely nášho príspevku pravdepodobne v obmedzenej miere aj nájom obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie podľa Občianskeho zákonníka, pretože pri prevádzkovaní takýchto zariadení ťažko uvažovať o ich využití pre zdieľanie súkromnou osobou;
-
ak to nájomca odsúhlasí, relevantný je aj podnájom bytu (časti bytu) podľa Občianskeho zákonníka;
-
v poslednom rade pripadá do úvahy aj krátkodobý nájom bytu podľa osobitného zákona.8)
Na účely rozlíšenia, či strany uzavreli zmluvu o nájme, alebo o ubytovaní, sa javia ako podstatné tieto diferenciačné znaky:
a)
prechodnosť (ubytovanie) vs. dočasnosť (nájom) právneho vzťahu,9)
b)
účel ubytovanie vs. účel bývanie,