Ekonomické interakcie subjektov v elektronickom priestore majú svoje osobité špecifiká a povahu a vyžadujú si zvláštnu pozornosť zo strany zákonodarcu. Anonymita internetu prináša aj tienistú stránku v podobe možného rizika zníženej kvality služieb či tovaru, alebo dokonca aj podvodného konania. Všetky tieto skutočnosti sa následne pretavujú aj do právnej úpravy, ktorá už bola niekoľkokrát novelizovaná a pre predajcov stanovuje pomerne prísne pravidlá.
Podnikanie na internete a z toho vyplývajúce povinnosti predávajúcich upravujú viaceré právne predpisy, a to najmä zákon č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o elektronickom obchode"), zákon č. 102/2014 o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na diaľku"), zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Každý podnikateľ (či už právnická osoba, alebo živnostník - fyzická osoba podnikateľ), ktorý sa rozhodne využiť možnosti internetového priestoru, musí dbať na to, aby jeho podnikanie bolo v súlade s platnou právnou úpravou. Pozornosť musí venovať právnym predpisom upravujúcim povinnosti predávajúceho všeobecne, ako aj špecializovaným právnym predpisom upravujúcim povinnosti voči kupujúcim - spotrebiteľom, ktorí sú v zmluvnom vzťahu považovaní za slabšiu stranu.
Všeobecnou povinnosťou, ktorá predávajúcemu vyplýva z § 3a OBZ, je uviesť na webovom sídle svoje obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby, identifikačné číslo, ak je pridelené, označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Všeobecné informačné povinnosti, ktoré je predávajúci povinný uviesť na internetovej stránke, vyplývajú aj z § 4 ods. 1 zákona o elektronickom obchodne, a to názov, obchodné meno, sídlo (miesto podnikania alebo bydlisko, ak ide o fyzickú osobu), daňové identifikačné číslo, ak je predávajúci platiteľom dane z pridanej hodnoty, adresu elektronickej pošty a telefónne číslo, označenie registra, ktorý ho zapísal, a číslo zápisu, názov a sídlo orgánu dozoru alebo dohľadu, ktorému činnosť poskytovateľa služieb podlieha. Uvedené informácie musia byť ľahko a trvalo prístupné a musia byť rozlíšené od komerčnej komunikácie. Zákon o elektronickom obchodne upravuje aj ďalšie povinnosti, ktoré musí poskytovateľ služieb voči ich príjemcom splniť (§ 4 a § 5).
Otázky týkajúce sa práv spotrebiteľov a povinností predávajúcich, resp. dodávateľov vo vzťahu k spotrebiteľom (vrátane informačných povinností) všeobecne (teda nielen na predaj na internete, ale aj mimo neho) upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného zákona je potrebné osobitne spomenúť povinnosť predávajúceho informovať riadne spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv, pričom zákon podrobne upravuje aj proces vybavovania reklamácie. Reklamačný poriadok, prostredníctvom ktorého si predávajúci plní informačnú povinnosť o reklamáciách vo vzťahu k spotrebiteľovi, musí byť na internetovej stránke predávajúceho na viditeľnom mieste.
V špecializovanej právnej úprave došlo za posledné roky k podstatným zmenám. Najzásadnejšou z nich bolo prijatie zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 s výnimkou vybraných článkov, ktoré nadobudli účinnosť 13. júna 2014. Uvedený predpis zrušil zákon č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov. Zákon zmenil definíciu zmluvy uzavretej na diaľku, ktorá jasne vymedzuje podstatu využitia prostriedkov diaľkovej komunikácie - fyzickú neprítomnosť zmluvných strá