Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 To 9/2019 zo 17. 12. 2020 (povinnosti člena orgánu právnickej osoby pri správe jej majetku bez osobitnej právnej úpravy, povinnosť splnomocnenca pri správe majetku zastúpeného)

4. Prvý výkladový problém nastane, ak domnelý páchateľ neporušil žiadnu konkrétnu - kazuistickú - povinnosť pri správe cudzieho majetku, ale všeobecné pravidlo vyžadujúce kvalitný výkon činnosti, napríklad požiadavku konať s odbornou starostlivosťou. Aj súkromným právnikom je známy trestnoprávny výkladový spor k porušeniu odbornej starostlivosti správcu konkurznej podstaty. Svojho času prekvapilo rozhodnutie o prípade, keď správkyňa v konkurze bez súhlasu konkurzného súdu a veriteľského výboru "investovala" v zmenkových obchodoch finančné prostriedky zo speňaženia podstaty, ktoré mali slúžiť na uspokojenie veriteľov úpadcu, čím mala byť spôsobená škoda presahujúca 1,3 milióna eur. Najvyšší súd tu vychádzal z toho, že zákonná povinnosť (vo vtedajšej konkurznej legislatíve), aby správca konkurznej podstaty postupoval s odbornou starostlivosťou, je všeobecnou a abstraktnou povinnosťou, ktorá bude naplnená až v prípade porušenia explicitne existujúceho príkazu alebo zákazu. Keďže však konkurzná úprava takýto príkaz ani zákaz neobsahuje a v trestnom práve hmotnom platí absolútny zákaz dotvárania práva, nie je objektívna stránka trestného činu naplnená. Správne bol tento prístup najvyšším súdom následne odmietnutý v zjednocujúcom stanovisku (R 51/2017). Zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu zvýrazňuje, že povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou je zákonom ustanovenou povinnosťou relevantnou v zmysle § 237 a § 238 TZ. Povinnosť správcu spravovať cudzí majetok je . Hoci je teda povinnosť ustanovená len všeobecným pojmom, nejde podľa súdu o neurčité vyjadrenie bez konkrétneho príkazu alebo zákazu. Zákonom je prikázané postupovať odborne starostlivo, a teda je zakázané postupovať opačne. Okrem porušenia odbornej starostlivosti ako objektívnej stránky trestného činu však musí byť splnený aj subjektívny znak trestného činu (zavinenie). Možno teda zhrnúť, že správca konkurznej podstaty môže spáchať trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 alebo § 238 TZ aj vtedy, ak porušil povinnosť postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou, hoci neporušil žiadnu inú, zákonom konkretizovanú povinnosť. To bude východisko úvah aj pre iné osoby, než je správca konkurznej podstaty.

5. Ak teda na naplnenie objektívnej stránky trestného činu podľa § 237 TZ postačí porušenie odbornej starostlivosti pri správe cudzieho majetku, ostáva posúdiť, kedy právny poriadok alebo zmluva pri spravovaní cudzieho majetku ukladá povinnosť postupovať starostlivo (či už odborne, alebo s inou mierou starostlivosti). Tu prichádza na scénu glosované uznesenie.

6. V glosovanom uznesení išlo o pomerne špecifickú situáciu - obžalovanému členovi orgánu konajúcemu v mene cirkevnej právnickej osoby a ďalšej osobe konajúcej ako splnomocnený zástupca bolo kladené za vinu, že v rozpore s odbornou starostlivosťou (resp. starostlivosťou dobrého hospodára) previedli nehnuteľnosti cirkevnej právnickej osoby značnej hodnoty, a to buď bezodplatne, alebo za zlomok ich ceny a bez odporúčan