Zamestnávateľ z uvedených dôvodov so zamestnancami, ktorých nemôže (nechce) naďalej zamestnávať, končí pracovné pomery. Okrem dohody o skončení pracovného pomeru má zamestnávateľ možnosť skončiť pracovné pomery aj výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZP"). Pre platné skončenie pracovného pomeru je však dôležité správne vymedzenie výpovedného dôvodu. Zamestnávatelia často stoja pred dilemou, či uplatniť výpovedný dôvod nadbytočnosti zamestnanca/zamestnancov [§ 63 ods. 1 písm. b) ZP], alebo výpovedný dôvod zrušenia zamestnávateľa/jeho časti [§ 63 ods. 1 písm. a) ZP].
Práve použitie výpovedného dôvodu zrušenia zamestnávateľa vyvoláva v aplikačnej praxi mnoho otázok. Je otázne, či uplatnenie tohto výpovedného dôvodu je možné aj vtedy, keď už ne-zamestnávateľ bude naďalej pokračovať v činnosti, ktorú vykonával doteraz (no v menšom rozsahu, keďže už nebudú jeho činnosť zabezpečovať aj zamestnanci a túto činnosť bude realizovať sám), alebo síce aktívne v činnosti pokračovať nebude, ale ponechá si napríklad status obchodnej spoločnosti alebo živnostníka. Ako bezproblémové sa javí použitie tohto výpovedného dôvodu vtedy, ak by zamestnávateľ prestal vykonávať činnosť v plnom rozsahu a došlo napríklad súčasne k zániku právnickej osoby - obchodnej spoločnosti či k zániku statusu fyzickej osoby ako živnostníka, či k ukončeniu vykonávania slobodného povolania, resp. inej podnikateľskej činnosti v zmysle relevantných právnych predpisov.
Vzhľadom na to, že právna úprava výpovedných dôvodov zamestnávateľa je stručná a verejne dostupných súdnych rozhodnutí zaoberajúcich sa výpovedným dôvodom zrušenia zamestnávateľa je obmedzené množstvo, bude pozornosť venovaná práve tomuto výpovednému dôvodu. Ambíciou autorov je podnietiť diskusiu o správnosti uplatnenia tohto výpovedného dôvodu.
Rozlíšenie uvedených výpovedných dôvodov je podstatné aj preto, že u každého z nich sa inak aplikujú ustanovenia o tzv. ochrannej dobe (§ 64 ods. 3 ZP). Napríklad pri výpovednom dôvode zrušenia zamestnávateľa/jeho časti možno skončiť pracovný pomer výpoveďou zamestnávateľa aj vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného alebo zamestnankyni na materskej či rodičovskej dovolenke.
Organizačné zmeny a súvisiace výpovedné dôvody
Zákonník práce počíta s prípadmi, keď zamestnávateľ zavádza rôzne zmeny vo svojej činnosti/činnostiach, ktorých následkom môže byť (aj) zmena v počte (môže dôjsť nielen k zníženiu počtu zamestnancov, ale aj k zvýšeniu) alebo štruktúre zamestnancov. Zjednodušene môžeme hovoriť o organizačných zmenách u zamestnávateľa, realizáciu ktorých možno vyvodiť aj z článku 2 Základných zásad Zákonníka práce, v zmysle ktorého
"zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak
."
Častým (nie však automatickým) dôsledkom organizačných zmien u zamestnávateľa je skončenie pracovného pomeru so zamestnancami, ktorých už zamestnávateľ naďalej nechce/nemôže zamestnávať.
Podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP môže dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec pri premiestnení nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
Ďalším organizačným výpovedným dôvodom je nadbytočnosť zamestnanca. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP môže dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj vtedy, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 ZP pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
Zrušenie zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa
Zrušenie zamestnávateľa sa môže týkať tak celého zamestnávateľa, ako aj jeho časti. Možno uviesť, že zrušenie zamestnávateľa ako celku možno vnímať ako bezproblémové, ak dôjde k tomu, že subjekt ako taký prestane existovať a stratí objektívnu možnosť naďalej zamestnávať svojich zamestnan