Priame nároky tretích osôb voči členom orgánov alebo spoločníkom spoločnosti (deliktná ochrana veriteľa obchodnej spoločnosti) (1. časť)

V príspevku budeme skúmať, či tretie osoby, spravidla veritelia obchodnej spoločnosti, nemajú nárok na náhradu škody voči členovi orgánu (resp. spoločníkovi) obchodnej spoločnosti, ak sú poškodené v dôsledku toho, že konaním člena orgánu (resp. spoločníka) je poškodená aj samotná obchodná spoločnosť, ale aj vtedy, keď je poškodený veriteľ obchodnej spoločnosti priamo správaním sa orgánu spoločnosti/spoločníka bez ohľadu na to, či je poškodená aj spoločnosť, resp. skupina spoločností ako jednotná hospodárska entita. Riešenia pritom nebudeme hľadať v korporačných učeniach o prelamovaní subjektivity (Durchgriff, piercing of corporate veil),² ale priamo v práve zodpovednosti za škodu, či už vo všeobecných konštrukciách civilného práva, alebo v osobitných skutkových podstatách korporačného a insolvenčného práva.

Nasledovné úvahy budú postavené na troch základných východiskách.

Po prvé, pričítanie protiprávneho konania člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti a vylúčenie individuálnej zodpovednosti člena štatutárneho orgánu/spoločníka nevyplývajú zo samotnej povahy obchodnej spoločnosti, ale z legálneho pravidla – § 420 ods. 2 OZ, ustanovujúceho aj podmienky, za ktorých sa konanie orgánu (či inej osoby) obchodnej spoločnosti pripíše.

Po druhé, ak je protiprávnym konaním orgánu/spoločníka poškodená spoločnosť (a táto škoda sa reflektuje do škody spoločníka spočívajúcej v znížení hodnoty jeho účasti v spoločnosti), nemá spoločník priamy nárok voči členovi orgánu, ale tento nárok prislúcha len obchodnej spoločnosti (interná reflektovaná/reflexná škoda). Spoločník má k dispozícii prostriedky, ktorými vie tento nárok spoločnosti voči členovi orgánu/spoločníkovi uplatniť (actio pro socio podľa § 122 ods. 3 a § 182 ods. 2 OBZ).

Po tretie, ak je protiprávnym konaním orgánu spoločnosti poškodená spoločnosť, ale veriteľ tejto spoločnosti je fakticky tiež poškodený v dôsledku protiprávneho konania orgánu či spoločníka (zníži sa hodnota, resp. vymožiteľnosť či uspokojiteľnosť jeho pohľadávky voči spoločnosti), ide tiež len o reflektovanú škodu (externá reflektovaná škoda). Bez ďalšieho totiž nezakladá priamy nárok poškodeného veriteľa na náhradu škody voči členovi orgánu. Oddelenosť právnickej osoby a jej majetku od jej spoločníkov/orgánov v zásade bráni všeobecnému pripúšťaniu externých priamych nárokov veriteľov spoločnosti voči členom orgánov/spoločníkov. Veriteľ môže mať prostriedok pre uplatnenie tohto nároku (veriteľská actio pro socio podľa § 135a ods. 5 a § 194 ods. 9 OBZ), tento nárok ale nie je rýdzo deliktným nárokom, lebo vzniknutá škoda veriteľa spoločnosti (neuspokojená pohľadávka) nemusí byť v príčinnej súvislosti s protiprávnym správaním sa člena orgánu. Je to len prostriedok na presadenie zodpovednosti orgánu, keď spoločnosť sama túto zodpovednosť nepresadzuje.³

V prípade, ak sa spoločník alebo člen orgánu v súvislosti so svojou účasťou na spoločnosti dopustí deliktného správania sa, ktoré spôsobí škodu tretej osobe, mohli by tretej osobe potenciálne vzniknúť nároky na náhradu škody tak voči samotnému členovi orgánu/spoločníkovi, ako aj voči obchodnej spoločnosti. Základné pravidlo pre pripísanie zodpovednosti za škodu spôsobenú inou osobou nájdeme v už spomenutom § 420 ods. 2 OZ, ktorý vylučuje možnosť priameho nároku poškodeného voči skutočnému škodcovi. Preto je ako prvé potrebné preskúmať, či toto ustanovenie umožňuje alebo, naopak, obmedzuje možný priamy nárok tretej osoby voči členovi orgánu. Môžeme uvažovať o troch situáciách:

a) orgán spoločnosti alebo jej spoločník je pomocníkom v zmysle § 420 ods. 2 OZ, principálom je obchodná spoločnosť,

b) obchodná spoločnosť je pomocníkom v zmysle § 420 ods. 2 OZ, principálom je orgán alebo spoločník, alebo

c) spoločník alebo orgán výkonom svojich oprávnení poškodí tretiu osobu a zodpovedá za škodu jej spôsobenú priamo, pričom § 420 ods. 2 OZ sa neuplatní.

Naopak, nebudeme uvažovať o prípadoch, keď je delikt spôsobený spoločníkom alebo členom orgánu voči tretej osobe tak, že korporačné postavenie škodcu je úplne irelevantné.⁴

Ad a) Pripísanie konania člena orgánu obchodnej spoločnosti je najbežnejším dôsledkom deliktu, ktorého sa fakticky dopustil člen orgánu voči tretej osobe pri výkone svojej funkcie.

Člen orgánu je pomocníkom a spoločnosť je principálom v zmysle § 420 ods. 2 OZ.[5] Spravidla pôjde o akýsi „externý“ delikt, pri ktorom je porušená povinnosť, ktorá nesúvisí priamo s výkonom funkcie člena orgánu a jej porušenia sa môže dopustiť akákoľvek osoba (napr. pravidlá cestnej prevádzky, ochrana života či zdravia, alebo majetku tretích osôb). V prípade, ak k deliktu došlo pri činnosti právnickej osoby, a teda člen orgánu nekonal v excese, znáša dôsledky jeho konania spoločnosť (a iba spoločnosť).

Výnimočne sa za pomocníka môže považovať aj spoločník. Spoločnosť môže využiť na svoju činnosť spoločníka. Bolo by to tak v prípade, ak by sa spoločník zaviazal vykonať pre spoločnosť určitú činnosť (napr. v spoločenskej zmluve), nie však ako subjekt so samostatným ekonomickým záujmom na výsledku konania, ale ako pracovník principála pri zabezpečení jeho (principálovej) činnosti. Zmluvný záväzok vykonať činnosť nie je ani potrebný, a ani dostatočný, postačí pokyn spoločnosti spoločníkovi, resp. iná forma vedomého rozdelenia úloh pri činnosti spoločnosti.⁶ Dôležité je, že nejde len o činnosti spoločníka pre spoločnosť, ale o výkon jej činnosti ako jej pomocník.

Nás však bude zaujímať iná situácia, a to prípad, ak deliktné správanie poškodzujúce tretiu osobu spočívalo, alebo jeho súčasťou bolo aj také konanie člena orgánu či spoločníka, ktoré predstavuje výkon jeho pôsobnosti, resp. výkon jeho korporačných práv. Činnosť člena orgánu alebo spoločníka by potenciálne mohla viesť k tomu, že obchodná spoločnosť poruší zmluvu (zmluvná zodpovednosť) alebo že spácha civilný delikt (deliktná zodpovednosť).

V prípade, ak by rozhodnutie člena štatutárneho orgánu viedlo k porušeniu zmluvy obchodnou spoločnosťou (zmluva medzi obchodnou spoločnosťou a veriteľom), bola by situácia jednoduchšia. Konanie, resp. opomenutie člena orgánu je v tomto prípade priamym konaním obchodnej spoločnosti pri plnení zmluvy, z ktorého vznikajú veriteľovi práva voči spoločnosti. Povinnosti vyplývajúce zo