Priame nároky tretích osôb voči členom orgánov alebo spoločníkom spoločnosti (deliktná ochrana veriteľa obchodnej spoločnosti) (2. časť)

Deliktný nárok veriteľa proti členovi orgánu alebo spoločníkovi počas úpadku spoločnosti

Počas úpadku spoločnosti sa pozícia veriteľa mení. Vo fáze úpadku už korporácia, resp. v konkurze už osobitne spravovaný majetok subjektu v úpadku slúži veriteľom, resp. je účelovo určený na uspokojenie ich nárokov.²³ Tomu zodpovedá aj zmena povinností orgánov spoločnosti.²⁴ Vzťahy medzi veriteľmi spoločnosti v úpadku a orgánmi alebo spoločníkmi obchodnej spoločnosti, resp. tomu zodpovedajúce nároky veriteľov sa v úpadku prejavujú dvojako. Abstraktne ponímané, zodpovednosť, resp. povinnosti orgánu/spoločníka môžu smerovať voči všetkým veriteľom (plnenia zo zodpovednosti v tomto prípade smerujú do majetku spoločnosti v úpadku, resp. v konkurze do masy podliehajúcej konkurzu, z ktorej sa uspokojujú veritelia), čo predstavuje akúsi internú zodpovednosť. Zodpovednosť alebo povinnosti orgánu, resp. spoločníka ale môžu smerovať aj priamo voči veriteľovi obchodnej spoločnosti (externá zodpovednosť), a to dokonca aj napriek vyhlásenému konkurzu na majetok úpadcu a s tým spojeným kolektívnym uspokojením veriteľov z masy majetku úpadcu.

Chceme skúmať, či v súvislosti s úpadkom spoločnosti nevzniká osobitná možnosť veriteľov spoločnosti uplatniť si priamo voči členom štatutárnych orgánov spoločnosti alebo spoločníkom určité priame nároky. Budeme uvažovať o troch možných situáciách, v ktorých vzniká povinnosť člena štatutárneho orgánu, resp. spoločníka nahradiť škodu, a ktoré by mohli mať deliktuálny charakter, a to:

a) privodenie, resp. spôsobenie úpadku,

b) poskytnutie plnení po úpadku a

c) nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Pri každej z týchto možností budeme rozlišovať medzi externou a internou zodpovednosťou, a pri externých nárokoch sa budeme snažiť o vykreslenie ich deliktných súvislostí. Pochopiteľne, stranou ostávajú klasické nároky na náhradu škody, resp. iné nároky spoločnosti voči spoločníkom (napr. splatenie vkladu či príplatková povinnosť, vrátenie pôžičky či neoprávnene vyplatených platieb) či orgánom, plnenia ktorých smerujú do masy majetku podliehajúceho konkurzu.

Ad a) Zodpovednosť za privodenie (spôsobenie) úpadku môže postihovať tak člena štatutárneho orgánu, ako aj spoločníka obchodnej spoločnosti.

Súčasťou vyžadovanej starostlivosti člena štatutárneho orgánu je aj povinnosť predchádzať kríze spoločnosti vrátane jej úpadku, resp. ak nastane, prekonať ju (§ 4 ZKR,²⁵ § 67b OBZ). Zodpovednosť za spôsobenie úpadku je rozmerom základného režimu zodpovednosti orgánov obchodnej spoločnosti a žiadna z uvedených noriem neobsahuje samostatnú skutkovú podstatu nároku, len špecifikuje povinnosť orgánu. Preto samotný fakt úpadku ešte zodpovednosť orgánu za škodu nezakladá. Člen orgánu zodpovedá za škodu spôsobenú porušením požadovanej starostlivosti. Povinnosť orgánu smeruje voči obchodnej spoločnosti a jej porušenie by mohlo vyvolať povinnosť nahradiť vzniknutú škodu spoločnosti. V úpadku by bola postihnuteľná interne, teda uplatniteľná správcom a plnená do masy. Uplatnenie nároku na náhradu škody za uvedenie do úpadku ale môže stroskotať na nemožnosti preukázania škody, ktorá bola spôsobená. Fakticky sú totiž pri spôsobení úpadku alebo pri zhoršení úpadkovej situácie poškodení primárne veritelia spoločnosti. Škodou by ale mohli byť negatívne následky rozhodnutí, ktoré urobil orgán spoločnosti v rozpore s požadovanou starostlivosťou. Tieto následky, a nie fakt úpadku sám osebe, by mohli byť kvantifikovateľnou škodou spoločnosti.

Naopak, spoločník nemá výslovne ustanovenú povinnosť predchádzať konkurzu a ani povinnosť odbornej či náležitej starostlivosti. Predpokladá sa, že na rozdiel od štatutárneho orgánu spoločnosti je jeho vplyv na úpadok spoločnosti obmedzený. Preto ani jeho rozhodnutia, ktoré by viedli k úpadku spoločnosti, nie sú bez ďalšieho dôvodom pre vznik zodpovednostného nároku voči spoločnosti, resp. voči veriteľom. Tento navrhnutý všeobecný deliktný nárok veriteľa spoločnosti voči spoločníkom z dôvodu úmyselného konania proti dobrým mravom tým však nie je dotknutý.

To sa zmenilo uvedením § 66aa OBZ ustanovujúceho zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby. Vychádza sa z toho, že ovládajúci spoločník by mal znášať následky svojho konania mala fidae, ktorým priviedol spoločnosť do úpadku. Ovládajúci spoločník v tomto prípade zodpovedá priamo voči veriteľom, jeho plnenie nesmeruje do masy. Na prvý pohľad sa zdá, že nárok bude uplatňovaný až po skončení konkurzného konania, keď bude jasné, v akej miere bude daný veriteľ úspešným. Ale vzhľadom na úzke vymedzenie začatia plynutia premlčacej doby na situácie, keď konkurz riadne neprebehne (§ 66aa ods. 3 OBZ), môže byť veriteľ z dôvodu opatrnosti²⁶ motivovaný už počas konkurzu uplatniť paralelný nárok na náhradu škody voči ovládajúcej osobe. Veriteľ pritom znáša dôkazné bremeno predpokladov nároku, ktorými sú iba fakt úpadku spoločnosti (vrátane prezumpcie v zmysle § 66aa ods. 2 OBZ), konanie spoločníka, ktoré podstatne k úpadku prispelo