K aktuálnym výzvam slovenskej praxe ochrany práv detí po ratifikácii opčného protokolu k dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností) – 1. Časť
1. Úvod
Slovenská
1)republika sa na medzinárodnom poli ako jedna z prvých desiatich krajín zasadila o významný posun procesných garancií ochrany práv ohrozených detí alebo detí, ktorých práva už boli porušené. Slovenská republika ako deviata krajina ratifikovala
Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností)
(Optional Protocol to the Convention on the Rights of the Child on a communications procedure
; ďalej len "protokol"). Protokol je otvorenou zmluvou
2), keďže je otvorený na prístup všetkým štátom, ktoré ratifikovali dohovor alebo pristúpili k dohovoru alebo ku ktorémukoľvek z jeho prvých dvoch opčných protokolov.
3)
Jeho osobitný význam pre deti spočíva v tom, že zavádza medzinárodný procesný mechanizmus zakotvujúci možnosť a postup podávania oznámení (sťažností) zo strany jednotlivcov, skupiny jednotlivcov alebo v mene jednotlivca, či skupiny jednotlivcov v prípadoch porušenia práv garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa alebo niektorým z jeho substantívnych protokolov.
2. Účel, povaha a proces prijímania protokolu
Na rozdiel od prvých dvoch substantívnych opčných protokolov, t. j. Opčný protokol k dohovoru o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii
4) a Opčný protokol k dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch
5), predmetný opčný protokol
má procedurálny charakter
.
Platnosťou protokolu sa v medzinárodnom spoločenstve zapĺňa miesto, kde absentoval procesný mechanizmus ochrany práv detí. Osobitný význam protokolu vyniká v kontexte súčasného stavu najdôležitejších univerzálnych zmlúv a dokumentov o ľudských právach a základných slobodách, ktoré majú vlastný mechanizmus kontroly a vynútenia.
Zakotvuje sa rovnaký mechanizmus ochrany a vynútiteľnosti práv
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy tak, ako je tomu pri iných medzinárodných nástrojoch na pôde Organizácie spojených národov
6) alebo Rady Európy. Literatúra totiž prikladá mechanizmu podávania sťažností jednotlivcom pre porušenie práv veľký význam a považuje ju za jednu z foriem garancie dodržiavania zmlúv v medzinárodnom zmluvnom práve.
7) Protokol popri Dohovore o právach dieťaťa, ktorý zakotvuje mechanizmus podávania a konzultácií správ
8)o dodržiavaní práv dieťaťa za Slovenskú republiku, má mimoriadny význam
pre individuálne potreby dieťaťa
v prípade porušenia jeho práv. Prijatie protokolu nepochybne prispeje k posilneniu jedného z princípov právneho štátu, a to ochrany a garancie ľudských práv.
9) Protokol neobsahuje materiálno-právne zakotvenie práv a slobôd, ale upravuje procesný postup kontroly dodržiavania práv a slobôd vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa a z už spomínaných dvoch opčných protokolov.
Účel a povahu
protokolu možno vyvodiť z jeho preambuly, ktorej veda medzinárodného práva pripisuje nezanedbateľný a nezameniteľný význam tak pri výklade zmluvy, ako aj pri jej vykonávaní.
10) V preambule Slovenská republika ako zmluvná strana protokolu uznáva, že osobitné a závislé postavenie detí môže pre ne vytvárať skutočné ťažkosti pri dosahovaní nápravy v prípade porušenia ich práv. Slovenská republika má na zreteli, že protokol posilní a doplní národné a regionálne mechanizmy umožňujúce deťom predkladať sťažnosti v prípade porušenia ich práv a uznáva, že najlepší záujem dieťaťa má byť prvoradý pri úvahách o zabezpečení nápravy porušenia práv dieťaťa a že takáto náprava by mala vziať do úvahy potrebu citlivého prístupu k dieťaťu na každej úrovni.
Protokol schválilo Valné zhromaždenie OSN v New Yorku rezolúciou č. 66/138 z 19. decembra 2011 a bol otvorený na podpis 28. februára 2012 v Ženeve počas 19. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva. Slovenská republika v nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 57 z 22. februára 2012, ktorým vláda vyslovila súhlas s podpisom protokolu s výhradou ratifikácie, protokol podpísala v deň jeho otvorenia na podpis ako jeden z prvých štátov. Uznesením vlády SR č. 443 z 21. augusta 2013 bol vyslovený súhlas s ratifikáciou protokolu a v septembri 2013 bol Národnej rade SR doručený návrh na vyslovenie súhlasu s tým, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi.
11)Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN 3. decembra 2013. Oznámením Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 91/2014 Z. z. bolo oznámené, že protokol pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť
14. apríla 2014
.
Mechanizmus postupu podľa protokolu má v porovnaní s ostatnými ľudskoprávnymi mechanizmami v sebe
zakomponovaných viacero špecifík
, ktoré vyplývajú z osobitnej povahy práv detí.
Dôležitým špecifikom protokolu podporujúcim efektivitu ochrany práv detí je skutočnosť, že v rámci ratifikácie Slovenská republika
uznala príslušnosť Výboru pre práva dieťaťa
(
Committee on the Rights of the Child
; ďalej len "výbor")
prijať a posúdiť oznámenia
podľa protokolu.
12)Ustanovenie čl. 1 protokolu upravuje
právomoc výboru
. Výbor môže prejednávať otázky porušenia práv detí zo strany slovenských orgánov, ktoré vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa, z Opčného protokolu k dohovoru o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a Opčného protokolu k dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch. Protokol upravuje aj negatívnu právomoc výboru vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa porušenia práv ustanovených nástrojom, ktorého štát nie je zmluvnou stranou.
Skutočnosť,