Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K trestnosti prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona
HONZ, T., KOVÁČ, P.: K trestnosti prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona. Právny obzor, 105, 2022, č. 4. s. 327 – 341.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.4.04
On the criminalization of extremist material possession pursuant to Section 422c of the Criminal Code. The exercise of freedom of expression includes freedom to hold opinions and to receive and impart information and ideas without interference by public authority and regardless of frontiers. However, the exercise of freedoms in the democratic society may be subject to conditions, restrictions or penalties as are prescribed by law to protect national security, territorial integrity or public safety or for the prevention of disorder or crime. The authors present their arguments for the maintaining the criminalization of extremist material possession and criminal offense of possession of extremist material pursuant to section 422c of the Criminal Code. Preservation of extremist material confirms the perpetrator the extremist ideas are correct and may incite further extremist crime. By analysing the extremist hatred and presenting specific court decisions the authors propose to retain the status quo.
Key words: hatred crime, extremism, criminal law, Slovakia
Úvod
Trestnému činu (ďalej aj "TČ") prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona (ďalej aj "TZ") sa venuje minimum odborných publikácií. Malatinský (2021) dospel k záveru, že takéto konanie treba dekriminalizovať.
1)
S týmto názorom nesúhlasíme a súčasný stav považujeme za opodstatnený. Definícia extrémizmu, podrobná analýza právnej úpravy trestných činov extrémizmu a ich dokazovanie v trestnom konaní predstavujú širokú tému. O tejto problematike sa preto zmienime, len ak to úzko súvisí s analýzou diskutovanej problematiky. Ak uvádzame v ďalšom texte odkaz na paragraf bez citácie zákona, myslíme tým vždy príslušný paragraf TZ.1. K trestným činom extrémizmu
Trestný zákonv XII. hlave osobitnej časti upravuje v rámci skupiny trestných činov extrémizmu
2)
delikty, ktorých spáchanie je možné z hľadiska objektívnej stránky už v základnej skutkovej podstate iba verejne (§ 122 ods. 2 TZ). Ide o TČ prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d a podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424. Znak "verejne" je typický pre objektívnu stránku uvedenej kategórie TČ a vyjadruje záujem spoločnosti na ochranu pred verejným šírením extrémistických myšlienok, predovšetkým extrémistickej nenávisti, realizovaným s rôznou mierou intenzity.Ďalšou kategóriou TČ extrémizmu sú trestné činy spojené s nakladaním s extrémistickým materiálom legálne definovaným v § 130 ods. 7 a ods. 8. Ide o TČ výroby extrémistického materiálu podľa § 422a, rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b a prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c.
2. Využiteľnosť trestnoprávnej úpravy prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c
Zo znenia objektívnej stránky skutkovej podstaty TČ podľa § 422cje možné vyvodiť, že samotný znak prechovávania predstavuje držbu extrémistického materiálu
neverejne
. Ide o akékoľvek prechovávanie v súkromí, spravidla v obydlí, ale aj na inom mieste. Prechovávanie extrémistického materiálu pred viac ako súčasne prítomnými dvoma osobami, ktorá by bola pokrytá úmyslom páchateľa, pokrývajúcim prítomnosť uvedených osôb,
3)
by už odôvodňovala právne posúdiť skutok ako TČ rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) formou sprístupnenia extrémistického materiálu. Existujú vôbec dôvody na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči páchateľovi, ktorý prechováva extrémistický materiál neverejne?Český zákon č. 40/2009 Sb. Trestní zákoník (ďalej aj "ČTZ") na rozdiel od TZ nepozná pojem extrémistický materiál a ani neupravuje dispozíciu s ním. Právna úprava trestnej zodpovednosti spojenej so šírením extrémistickej nenávisti postihuje verejné konanie páchateľa (napr. trestné činy Hanobení národa, rasy, etnické nebo jiné skupiny osob podľa § 355 ČTZ, Podněcování k nenávisti vůči skupině osob nebo k omezování jejich práv a svobod podľa § 356 ČTZ, Projev sympatií k hnutí směřujícímu k potlačení práv a svobod člověka podľa § 404 ČTZ, Popírání, zpochybňování, schvalování a ospravedlňování genocidia podľa § 405 ČTZ). V zmysle ČTZ neverejné prechovávanie inkriminovaných materiálov či len materiálov posúditeľných podľa TZ ako extrémistické nie je trestným činom.
V Spolkovej republike Nemecko nie je podľa § 86a trestného zákona ("StGB")
4)
vylúčené vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi, ktorý prechováva v StGB uvedené (z pohľadu slovenskej právnej úpravy extrémistické) materiály ako zástavy, odznaky, časti uniformy a pod. s obsahom viažucim sa k bývalej nacistickej organizácii.Musí však ísť o prechovávanie "materiálu" za účelom rozširovania alebo použitia doma či v zahraničí.
5)
Namodelujme nasledujúci skutok: páchateľ prechováva vo svojom obydlí knihy obhajujúce holokaust, myšlienky rasistickej ideológie predstaviteľov nemeckej tretej ríše (1933 - 1945) a zástavy NSDAP s hákovým krížom právne posúditeľné ako symboly národnosocialistickej organizácie, teda ako extrémistické materiály. Tieto chce darovať doposiaľ nekonkretizovanej a polícii neznámej osobe, ktorej extrémistický materiál odovzdá, ak si bude subjektívne myslieť, že by túto osobu predmetné materiály mohli, ako podnetné a prospešné, zaujímať. Páchateľ sa rád socializuje, delí sa o svoje názory, je pravicový extrémista, obsah a posolstvo extrémistických materiálov mu sú dobre známe. Pri domovej prehliadke vykonanej medzičasom v jeho obydlí, zameranej na objasnenie drogovej trestnej činnosti, sú uvedené extrémistické materiály u páchateľa nájdené príslušníkmi polície. Skutok by nemecký štátny zástupca mohol právne kvalifikovať ako trestný čin použitia symbolov protiústavnej organizácie podľa § 86a ods. 1, bod 2 StGB.
6)
Ak by TZ nekodifikoval TČ prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c,
7)
mal by byť náš modelový skutok posúdený ako príprava na trestný čin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b. Ak by konanie páchateľa smerovalo k spáchaniu TČ podľa § 422b ods. 1 v jeho základnej skutkovej podstate, t.j. neverejne, šlo by o prečin. Príprava na prečin podľa § 13 a contrario nie je trestná, teda právna kvalifikácia prípravy k § 422b by bola neudržateľná. Napriek tomu, že páchateľ pripravoval neverejnú distribúciu (rozširovanie) extrémistického materiálu ďalšej osobe, nešlo by o TČ. Záujem o ochrane spoločnosti pred šírením extrémistických a protidemokratických myšlienok predstavuje prvý dôvod opodstatnenosti existencie § 422c TZ.Situácia, v ktorej páchateľ TČ podľa § 422c prechováva extrémistický materiál vyslovene pre seba a svoje potreby, nijako nepripravuje jeho šírenie, je najkontroverznejšia, no aj tu zastávame názor, že existencia TČ podľa § 422c je dôvodná. V rámci našej argumentácie musíme prejsť k samotnej podstate nenávisti, nenávistných prejavov, extrémizmu a definícii extrémistického materiálu.
Trestný zákon legálne definuje v § 130 ods. 7 extrémistický materiál ako písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovozvukové vyhotovenie:
a) textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd;
b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd;
c) obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody alebo
d) ospravedlňujúce, schvaľujúce, popierajúce alebo hrubo zľahčujúce genocídu, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.
Ústredným pojmom extrémistickej kriminality je extrémistická
nenávisť
. Tá je podstatným znakom extrémistického materiálu. Nenávisť je podstatnou pohnútkou konania členov a prívržencov skupín a hnutí, smerujúcich k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd a aj podstatou pohnútkou pre spáchanie genocídy či zločinov proti ľudskosti.3. Nenávisť ako ústredný pojem extrémistickej trestnej činnosti
Extrémistická nenávisť je motivovaná predovšetkým skutočným alebo domnelým pôvodom, príslušnosťou k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, farbou pleti, pohlavím, sexuálnou orientáciou, politickým presvedčením alebo náboženským vyznaním.
8)<
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 4/2022
