Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Je vecná príslušnosť pri trestných činoch extrémizmu aj naďalej opodstatnená?

Autor sa v príspevku zamýšľa nad súčasnou opodstatnenosťou vecnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a od nej odvíjajúcou sa príslušnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry pri trestných činoch extrémizmu, a to šesť rokov od jej zavedenia.Analyzuje právoplatné rozhodnutia súdu vo veciach trestných činov extrémizmu a na základe zistených skutočností konštatuje, že dôvody pre ktoré bola vecná príslušnosť zavedená, v súčasnosti neobstoja. Riešenie uvedeného problému vidí v znovuzavedení vecnej príslušnosti všeobecných súdov s možnými alternatívami v príslušnosti policajných útvarov na odhaľovanie, objasňovanie a vyšetrovanie trestných činov extrémizmu.

 

In the article, the author reflects on the current validity of the substantive scope of the Specialized Criminal Court and the resulting competence of the Office of the Special Prosecutor and the National Criminal Agency in the criminal acts of extremism, six years after its introduction. It analyses the legal decisions of the court in cases of criminal acts of extremism and, based on the established facts, concludes that the reasons for which subject matter jurisdiction was introduced, do not currently hold. As the most appropriate solution, he proposes the re-introduction of responsibility for the detection, clarification and investigation of criminal acts of extremism in favour of the Regional Directorates of Police and the trial of criminal cases by general courts.

DEMOVIČ, P.: Je vecná príslušnosť pri trestných činoch extrémizmu aj naďalej opodstatnená?; Justičná revue, 75, 2023, č. 8-9, s. 1008 – 1019.

Kľúčové slová: extrémizmus, vecná pôsobnosť, špecializovaný trestný súd, odhaľovanie extrémizmu, prejednávanie extrémizmu.

Key words: extremism, substantive scope, specialized criminal court, detection of extremism, discussion of extremism.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

 


Úvod
Dôvodom zavedenia vecnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu (ďalej aj ako "ŠTS") na trestné činy extrémizmu bola snaha o dostatočne odborné a kvalifikované prejednávanie uvedených trestných vecí, ako aj zabezpečenie ich náležitého odhaľovania a objasňovania zo strany orgánov činných v trestnom konaní.
V súčasnosti, po šiestich rokoch od jej zavedenia, by bolo vhodné zhodnotiť jej súčasnú opodstatnenosť a to najmä s ohľadom na ohlasy odbornej verejnosti i orgánov činných v trestnom konaní (ďalej aj ako "OČTK"), volajúcich po jej zmene. Problematickou sa javí skutočnosť, že Špecializovaný trestný súd prejednáva a Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra vyšetrujú rozsiahlu trestnú činnosť zločineckých skupín, korupčné kauzy či ekonomickú trestnú činnosť, no popri týchto veciach sa javí vyšetrovanie a prejednávanie extrémistických trestných činov, mimochodom často prečinov, ako neopodstatnené vzhľadom na účel zriadenia špecializovaného súdnictva.
Na základe informácií získaných analýzou 135 rozhodnutí vo veciach trestných činov extrémizmu, zverejnených od 1.1.2017 do októbra 2022
2)
na webstránke Ministerstva spravodlivosti,
3)
trestných činov extrémizmu podľa XII. hlavy osobitnej časti Trestného zákona sa pokúsime zhodnotiť súčasnú opodstatnenosť vecnej pôsobnosti ŠTS pri trestných činoch extrémizmu. Uvedenú vzorku doplníme o 9 rozhodnutí o trestných činoch spáchaných z osobitného motívu
4)
, ktoré prejednával ŠTS.
1 Úvod do problematiky
Trestné činy extrémizmu boli pred 1.1.2017, tak ako ich vymedzoval v tom čase účinný Trestný zákon v § 140a Trestného zákona (ďalej aj ako "TZ"), vo vecnej príslušnosti všeobecných súdov. Odhaľovaním a objasňovaním boli poverení príslušní policajti a vyšetrovatelia Krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Ich príslušnosť bola založená interným predpisom prezidenta Policajného zboru
5)
, pričom ustanovenie § 200 Trestného poriadku
6)
prikazovalo viesť vyšetrovanie vždy, ak išlo o trestné činy extrémizmu, teda aj v prečinoch.
V tomto období predstavovali extrémistické trestné činy najmä jednoduché prejavy sympatií ku krajnej pravici ("hajlovanie" na verejnosti, verejné sprístupňovanie extrémistickej symboliky, tetovaní a pod.), zároveň sa však prejavy extrémizmu začali postupne presadzovať aj na sociálnych sieťach.
7)
V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že práve v roku 2016 sa zhmotnili všetky politické ambície strany LSNS
8)
, ktorá v parlamentných voľbách dostala približne 210 000 voličských hlasov, čo ju so ziskom 8,04% dostalo do parlamentu.
9)
Podľa nášho názoru, bol práve aj tento moment, okrem iného, spúšťačom ďalších zmien v oblasti boja proti extrémizmu.
Zákonom č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný aj Trestný poriadok, došlo k výraznej zmene v boji proti extrémizmu. Z dôvodu narastajúcich prejavov extrémizmu, rasizmu či xenofóbie v spoločnosti a s cieľom náležitého objasnenia týchto trestných činov boli trestné činy extrémizmu zaradené do vecnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu v zmysle § 14 písm. o) Trestného poriadku. Uvedená zmena bola odôvodnená, okrem iného, aj vysokou závažnosťou trestných činov extrémizmu. Od vecnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa následne odvíja aj vecná pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Interným predpisom ministra vnútra bola pre vyšetrovanie trestných činov extrémizmu založená vecná pôsobnosť národnej protiteroristickej jednotke národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru.
10)
Činnosť tejto jednotky mala byť zameraná predovšetkým na odhaľovanie a objasňovanie trestných činov extrémizmu, terorizmu a teroru, zároveň je však gestorom boja proti extrémizmu z celospoločenského hľadiska a plní úlohy vyplývajúce z Národného akčného plánu boja proti terorizmu a z Koncepcie boja proti extrémizmu.
11)
Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu je odvodená druhovou odlišnosťou špeciálne zriadeného súdnictva. V § 14 Trestného poriadku, ktorý upravuje "pôsobnosť" Špecializovaného trestného súdu, je vyjadrená vecná druhová príslušnosť Špecializovaného trestného súdu - rozhodovať v prvom stupni o konkrétne vymenovaných trestných činoch.
12)
Dôvodom na rozšírenie vecnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu na trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona, mali byt narastajúce prejavy extrémizmu, rasizmu či xenofóbie v spoločnosti, s cieľom
dôkladného a náležitého objasnenia
týchto trestných činov, ktoré predstavovali
závažné konanie
proti hodnotám spoločnosti, chráneným Trestným zákonom. Z dôvodu
vysokej závažnosti
trestných činov extrémizmu sa javilo ako
nevyhnutne potrebné
 zaradiť tieto trestné činy do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.
13)
Inak povedané, spoločnosť na základe existujúcich prejavov extrémizmu, ktoré považovala za vysoko závažné, s predpokladom ich budúceho nárastu, chcela zabezpečiť vysoko odborný a profesionálny boj s extrémizmom tým, že ním poverila "elitné" útvary polície, prokuratúry a súdnictva, aby mohli byť všetky prejavy extrémizmu riadne vyhľadané, objasnené, vyšetrené a prejednané, a aby nedochádzalo k ich prehliadaniu alebo zľahčovaniu.
2 K závažnosti konaní
Z pohľadu posúdenia závažnosti trestných činov extrémizmu je vhodné rozdeliť tieto trestné činy na dve skupiny:
  • prvú skupinu, ktorú tvoria trestné činy extrémizmu, tak ako sú definované v § 140a Trestného zákona; táto skupina konaní je predmetom analýzy vzorky 135 rozhodnutí ŠTS vo veciach trestných činov extrémizmu a preto by zistené závery mali mať dostatočnú výpovednú hodnotu;
  • druhú skupinu, ktorú tvoria trestné činy spáchané z osobitného motívu14); táto skupina je menšia, tvorí ju 9 súdnych rozhodnutí.
V rámci prvej skupiny trestných činov sme analýzou súdnych rozhodnutí zistili, že v sledovanom období bolo ŠTS prejednaných 135 trestných vecí - z toho bolo:
  • 80 trestných vecí spáchaných na sociálnych sieťach,
  • 29 trestných vecí tvorili trestné činy prejavu sympatií, pre ktoré bolo typické tzv. "hajlovanie",
  • 20 trestných vecí tvorili trestné činy, pre ktoré bolo typické zverejňovanie a sprístupňovanie "extrémistickej symboliky" a
  • 6 trestných vecí boli trestné činy "iné".
Z pohľadu závažnosti spáchaných trestných činov išlo vo väčšine prípadov o prečiny, v skupine
"sociálne siete" aj
 zločiny
15)
, v závislosti od okolností konkrétneho prípadu.
V skupine
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 8-9/2023

8-9/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov