Niekoľko poznámok k držiteľovi tovaru a deklarantovi pri presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi

V prípade pojmu "deklarant" nariadenie odkazuje na colnú legislatívu. Berúc do úvahy znenie platných colných predpisov, deklarantom je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie [...] vo vlastnom mene, alebo osoba, v ktorej mene sa takéto vyhlásenie podáva.

V prípade colného konania je tak subjektom, s ktorým colné orgány pri presadzovaní práv duševného vlastníctva po pozastavení prepustenia tovaru komunikujú, deklarant. Kto je deklarantom však závisí od toho, či a akou formou je dotknutá osoba (na účely tohto článku označovaná aj ako príjemca) zastúpená. Priamy zástupca koná na účet zastúpeného a v jeho mene, zatiaľ čo nepriamy zástupca koná na účet zastúpeného, no vo svojom vlastnom mene. To znamená, že v prípade priameho zastúpenia je deklarantom samotný príjemca a v prípade nepriameho zastúpenia je deklarantom jeho colný zástupca.

V prípade, ak príjemca nie je zastúpený vôbec, potom colný orgán pochopiteľne oznamuje pozastavenie prepustenia príjemcovi a teda od neho si vyžiada aj vyjadrenie k otázke zničenia tovaru v štandardnom postupe. Akje príjemca zastúpený priamo, majú, podľa nášho názoru, colné orgány komunikovať s príjemcom. Akje príjemca zastúpený nepriamo, deklarantom v colnom konaní je colný zástupca, napr. kuriérska spoločnosť. Nemalo byto však znamenať, že takýto deklarant môže svojvoľne rozhodovať o ďalšom osude tovaru, čoje však už otázkou zodpovednostného vzťahu medzi zástupcom a jeho klientom - zastúpeným. Kuriér síce nemá žiaden subjektívny vzťah k prepravovanej zásielke, tento fakt ho však nezbavuje povinnosti konať s potrebnou odbornou starostlivosťou.

V praxi colných orgánov sa vyskytli prípady, keď rozhodnutie o pozastavení prepustenia (alebo zaistenia tovaru) bolo zaslané len kuriérskej spoločnosti, pričom táto, nemajúc žiaden vzťah k obsahu zásielky, súhlasila so zničením tovaru alebo sa nevyjadrila vôbec, čo má v súlade s fikciou súhlasu so zničením rovnaký následok. Následne, potom ako sa príjemca o situácii dozvedel, domáhal sa vstupu do konania. V niektorých situáciách však už nemusí byť možné dosiahnuť reparáciu pôvodného stavu, pretože colné orgány mohli medzitým tovar zničiť. Poukazujeme na to, že aj kuriérska spoločnosť alebo iný nepriamy zástupca je len zástupcom konajúcim v prospech svojho klienta - zastúpeného, ktorý by mal byť o úkonoch colného orgánu, vedúcich v konečnom dôsledku aj k zničeniu tovaru, informovaný. Na prvý pohľad by bolo možné túto situáciu riešiť prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku - preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania alebo prostredníctvom obnovy konania. Domnievame sa však, že dodatočný vstup príjemcu do konania by nebol v súlade s legislatívou. Ako sme totiž skôr uviedli, hoci sa deklarant a držiteľ tovaru vyskytujú v procesných ustanoveniach vždy spoločne, neznamená to, že majú byť oslovené oba subjekty, alebo že si colný orgán môže medzi nimi arbitrárne vybrať. Colný orgán by mal osloviť len taký subjekt, o aký v konkrétnom konaní ide, t.j. pri prepúšťaní do colného režimu deklaranta, v ostatných prípadoch držiteľa tovaru. Pokiaľ colné orgány pozastavili deklarantovi prepustenie tovaru, komunikujú ďalej s deklarantom, pričom príjemca (ak nie je deklarantom), by partnerom colného orgánu na komunikáciu byť nemal, aj keby sa sám staval do role držiteľa tovaru.