Prístup k verejným funkciám / Dočasnosť pozastavenia výkonu funkcie sudcu (ZSP 62/2024)

čl. 30 ods. 4 a čl. 48 ods. 1 Ústavy SR
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
§ 22 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich

Rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu má jednak ochrannú funkciu k nezávislosti súdnej moci, a jednak výrazne obmedzuje profesnú sféru sudcu, lebo zasahuje do jeho práva na nerušený výkon funkcie sudcu. Ďalším jeho znakom je dočasnosť tohto inštitútu, ktorú nemožno stotožniť s dĺžkou trvania trestného stíhania alebo disciplinárneho konania.

Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je aplikovateľný na súdne rozhodnutia dočasnej povahy.

Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 715/2022 – upravený na publikačné účely

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu SR 18. júla 2022 domáhal vyslovenia porušenia základných práv na prístup k verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“) uznesením Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „najvyššieho správneho súdu“) o jeho odvolaní proti ro­zhodnutiu, ktorým mu bol disciplinárnym senátom (ďalej aj „DS“) dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu.

II.

1. Voči sťažovateľovi bolo uznesením z 9. marca 2020 vznesené obvinenie za zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že (i) niekedy v decembri 2016 ako predseda krajského súdu vo svojej kancelárii pôsobil na sudcu okresného súdu, aby konal v prospech jednej strany sporu, a (ii) niekedy v rokoch 2016 a 2017 opakovane kontaktoval tohto sudcu, ktorý bol aj podpredsedom okresného súdu, aby mu zistil informácie o súdnych konaniach na okresnom súde, lebo chce pre žalovaného zabezpečiť konkrétneho právneho zástupcu, a následne niekedy na prelome rokov 2016 a 2017 od neho žiadal, aby zabezpečil čo najskoršie predloženie odvolaní na krajský súd.

2. Na návrh ministra spravodlivosti DS 17. marca 2020 podľa § 22 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sudcoch“), podľa ktorého „sudcovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, ... možno dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu až do právoplatného skončenia trestného stíhania“, dočasne pozastavil výkon funkcie sudcu do právoplatného skončenia trestného stíhania vedeného na základe uznesenia z 9. marca 2020. Mal za to, že vznesením obvinenia pre úmyselný trestný čin bola značne spochybnená morálna integrita a spôsobilosť sťažovateľa vykonávať sudcovskú funkciu v súlade s etickými zásadami, a preto ďalšie jeho zotrvanie vo výkone funkcie je z hľadiska ohrozenia dôvery verejnosti v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov neakceptovateľné.

3. Proti tomu podal sťažovateľ 23. marca 2020 odvolanie a vo februári 2022 vzniesol voči sudcovi najvyššieho správneho súdu N. a prísediacemu G. námietku zaujatosti, ktorej najvyšší správny súd uznesením z 28. februára 2022 vyhovel len vo vzťahu k prísediacemu G. a následne ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením z 26. apríla 2022 podľa § 46 ods. 5 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (disciplinárny súdny poriadok) (ďalej aj „DSP“) rozhodnutie DS zo 17. marca 2020 potvrdil.

4. Najvyšší správny súd zistil, že sťažovateľovi vznesené obvinenie nebolo zrušené, keďže jeho sťažnosť proti uzneseniu prokurátorky z 9. marca 20