SP VI/2020 (57/2016) Zmluvná voľnosť - Neplatnosť právnych úkonov

Zo súdnej praxe, č. 6/2016, s. 261 – 266.

Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 640/2014 (upravený pre publikačné účely), týkajúci sa
čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky,
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka,
§ 266 Obchodného zákonníka

Z odôvodnenia:

1. Ústavný súd SR (ďalej len "ústavný súd") uznesením č. k. I. ÚS 640/2014-16 z 28. októbra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A......... - SLUŽBY s. r. o. (ďalej len "sťažovateľka"), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava"), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len "dodatkový protokol") rozsudkom Krajského súdu v K. č. k. 2 Cob 66/2014-329 z 30. júna 2014 (ďalej len "krajský súd" a "rozsudok krajského súdu"). Súčasne bola odložená vykonateľnosť rozsudku krajského súdu.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa žalobou domáhala od žalovanej spoločnosti P..., a.s., (ďalej len "žalovaná"), zaplatenia pohľadávok, ktoré nadobudla zmluvou o postúpení pohľadávok z 29. apríla 2009 (ďalej len "zmluva o postúpení pohľadávok") od správcu konkurznej podstaty úpadcu M..., s. r. o., (ďalej len "úpadca"). Pohľadávka úpadcu a záväzok žalovanej, ktoré boli predmetom konania, vznikli na základe zmluvy o dielo, pričom išlo o neuhradené faktúry za vykonané dielo.

3. Okresný súd M. (ďalej len "okresný súd") rozsudkom č. k. 18 Cb 135/2010-197 z 27. marca 2013 (ďalej len "prvý rozsudok okresného súdu") zaviazal žalovanú zaplatiť sťažovateľke sumu 13 307,08 € s prísl., do sumy 8 953,56 € s prísl., žalobu zamietol a konanie zastavil do sumy 11 204,94 € s prísl. Súčasne rozhodol o trovách konania.

Krajský súd na odvolanie sťažovateľky aj žalovanej o veci rozhodol uznesením č. k. 2 Cob 129/2013-232 z 23. augusta 2013 (ďalej aj "zrušujúce uznesenie krajského súdu") a zrušil prvý rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcom výroku, zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd následne rozsudkom č. k. 18 Cb 135/2010-263 z 15. januára 2014 (ďalej len "druhý rozsudok okresného súdu") žalobu do výšky sumy 22 260,64 € s prísl. zamietol a zaviazal sťažovateľku nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 4 894,81 € na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd, ktorý rozsudkom, napadnutým touto sťažnosťou, zamietavý rozsudok okresného súdu potvrdil a zaviazal sťažovateľku nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 473,96 € na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na odvolanie sťažovateľky o veci rozhodoval opäť.

4. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti v podstatnom uviedla:

"Výlučným a jediným dôvodom zamietnutia žaloby sťažovateľa, bol právny záver okresného súdu aprobovaný krajským súdom, v zmysle ktorého je zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi sťažovateľom a správcom konkurznej podstaty úpadcu M... s .r. o. absolútne neplatná, a preto sťažovateľ nenadobudol pohľadávku, ktorej zaplatenie je predmetom sporu. Absolútnu neplatnosť zmluvy konajúce všeobecné súdy videli v neurčitosti jej predmetu."

5. Na odôvodnenie sťažnosti sťažovateľka cituje judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa pravidiel výkladu zmlúv (I. ÚS 243/07, I. ÚS 242/07, I. ÚS 26/2010, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 15/2014), pričom poukazuje aj na aplikovateľnú judikatúru Ústavného súdu ČR (I. ÚS 625/03, IV. ÚS 1783/11, III. ÚS 3900/12). V petite sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd rozhodol tak, že rozsudkom krajského súdu boli porušené jej označené práva, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

II.

 6. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval krajský súd, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti a k vhodnosti ústneho pojednávania.

Predseda krajského súdu vo vyjadrení z 19. novembra 2014 uviedol:

"Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok je nepochybné, že predmetom zmluvy sú pohľadávky, presná špecifikácia ktorých tvorí prílohu a zároveň neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Prejav vôle účastníkov zmluvy bol výslovne vyjadrený tak, že predmetom zmluvy sú pohľadávky, ktoré sú presne špecifikované v prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Predmet zmluvy bez presnej špecifikácie v prílohe tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy je neurčitý a neurčitosť takto vyjadreného predmetu zmluvy nie je možné odstrániť ani za použitia výkladových pravidiel obsiahnutých v zákone. Vôľa účastníkov zmluvy bola v súlade s ich jazykovým prejavom taká, že predmet zmluvy je presne špecifikovaný v prílohe tvoriacej jej neoddeliteľnú súčasť. Bez tejto presnej špecifikácie nie je predmet zmluvy určitý, čo robí zmluvu absolútne neplatným právnym úkonom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona bez ďalšieho a súd k takejto prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa rozhodol správne, keď konštatoval, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatný právny úkon, a preto žalobu zamietol...

Správca konkurznej podstaty mal podľa záväzného pokynu v súlade s § 84 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky úpadcu predať a nie postúpiť... ...netrváme na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom."

7. Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu prípisom, doručeným 13. januára 2015, oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

8. Ústavný súd po vyhodnotení stanovísk účastníkov konania dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto boli splnené podmienky pre upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ústavnom súde") a sťažnosť bola prerokovaná na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu. Po posúdení sťažnosti a jej príloh, vyžiadaného súdneho spisu a vyjadrenia k sťažnosti dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

9. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie a rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov. Dodržiavanie ústavy orgánmi verejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé rešpektovanie jej jednotlivých článkov. Generálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Výklad každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ústavnou ako základným zákonom štátu s najvyššou právnou silou. Ak vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad (napr. I. ÚS 241/07).

10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ka