SP X/2020 (3/2017) Postúpenie veci na prerokovanie a rozhodnutie veľkému senátu

Zo súdnej praxe, č. 1/2017, s. 20 – 22.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 136/2016, týkajúce sa
§ 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku

Skutkový stav:

Okresný súd rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný: a) vo vzťahu k zdravotne ťažko postihnutému žalobcovi porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, b) je povinný upustiť od svojho diskriminačného konania a napraviť protiprávny stav pri rozhodovaní o žiadostiach žalobcu o kompenzácie tak, že bude voči nemu postupovať rovnako ako v prípade iných postihnutých žiadateľov, c) je povinný zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 20 000 eur.

Súd prvej inštancie mal výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný pri posudzovaní žiadosti žalobcu o kompenzáciu (na kúpu osobného motorového vozidla a na zvýšené výdavky spojené s prevádzkou osobného motorového vozidla) nekonal diskriminačne, spôsobom, ktorý by opodstatňoval uplatnenie práv žalobcu podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Dôvodom, pre ktorý žalovaný na podklade záverov posudkového lekára nevyhovel žiadostiam žalobcu, nebolo diskriminačné konanie žalovaného, ale nesplnenie zákonných predpokladov na strane žalobcu. Vzhľadom na záver, že žalobca nebol žalovaným diskriminovaný, neskúmal už súd prvej inštancie, či sú splnené podmienky pre priznanie žalobcom požadovaného primeraného zadosťučinenia v peniazoch, ktoré prichádza do úvahy iba v prípade nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania.

Krajský súd na odvolanie žalobcu napadnutý rozsudok potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 OSP).

V odôvodnení sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že postupom žalovaného bol žalobca diskriminovaný, a preto nie je dôvod zaoberať sa ďalšími nárokmi uplatnenými žalobcom. Uzavrel, že odvolanie nie je opodstatnené, napadnutý rozsudok spočíva na úplných skutkových zisteniach a ich správnom právnom posúdení a presvedčivo odôvodňuje, prečo nebolo žalobe vyhovené.

Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu 23. decembra 2015 dovolanie.

V dovolaní uviedol, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať [§ 237 ods. 1 písm. f) OSP] postupom odvolacieho súdu, ktorý vec 21. októbra 2015 prerokoval a rozhodol na odvolacom pojednávaní uskutočnenom bez jeho účasti napriek tomu, že vopred ospravedlnil svoju neprítomnosť zlým zdravotným stavom a požiadal o určenie iného termínu pojednávania. Odvolací súd tým porušil § 101 ods. 2 OSP a § 119 ods. 3 OSP a nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 328/2012. Aj keď žalobca nedoložil svoju žiadosť o odročenie pojednávania lekárskym potvrdením, odvolací súd nemohol vec prerokovať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, ale mal pojednávanie odročiť a umožniť mu, aby žiadosť doplnil. Pokiaľ tak nepostupoval, odňal žalobcovi možnosť realizovať jeho procesné oprávnenia. K vade rovnakej povahy došlo tým, že odvolací súd úplne ignoroval jeho podanie z 18. júna 2013, ktorým žiadal pripustiť dovo