SP XIX/2019 (63/2016)

Zo súdnej praxe, č. 6/2016, s. 276 – 282.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Sžnz 5/2015, týkajúci sa
§ 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách
§ 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach
Čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
§ 250v ods. 1, § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku

Skutkový stav:

Navrhovateľ sa návrhom z 9. júla 2015, doručeným Najvyššiemu súdu SR 13. júla 2015 (ďalej len „návrh“), domáhal, aby súd zakázal odporkyni pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia, vo veci kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa v jeho prevádzke v B. 19. júna 2015 a súčasne, aby súd zakázal odporkyni najmä používať podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa, v jeho prevádzke v B. 19. júna 2015, v ďalšom konaní, ako aj používať akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti odporkyne, a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly voči navrhovateľovi. Navrhovateľ tiež žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť obnoviť stav pred nezákonným zásahom, t. j. úplne zničiť všetky podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa, v jeho prevádzke v B. 19. júna 2015, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že 19. júna 2015, za účasti niektorých inšpektorov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy B., vykonala odporkyňa úradnú kontrolu potravín v prevádzke spoločnosti K......., B.. Kontrola bola vykonaná podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách (ďalej len „zákon o potravinách“). Odporkyňa vyhotovila z kontroly záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/So,Mi,Má/28 (ďalej aj ako „záznam o kontrole“). Odporkyňa uviedla v zázname o kontrole viaceré kontrolné zistenia a navrhovateľke uložila viaceré opatrenia na mieste.

Navrhovateľ mal viaceré pochybnosti ohľadom zákonnosti vykonania kontroly, na základe čoho podal 23. júna 2015 sťažnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, proti vykonanej kontrole, adresovanú odporkyni. Odporkyňa ku dňu podania návrhu sťažnosť nevybavila.

Navrhovateľ mal za to, že kontrola vykonaná odporkyňou sa uskutočnila v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, najmä v rozpore s článkom 8 (právo na ochranu súkromia) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“), čím bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Takýto stav je podľa navrhovateľa možné odstrániť len prostredníctvom rozhodnutia súdu podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

Navrhovateľ bol presvedčený o tom, že závery Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP“), týkajúce sa ochrany práv podľa článku 8 Dohovoru, ktoré boli vyslovené v súvislosti s konaním v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, sa majú analogicky aplikovať aj na vykonanú kontrolu. Uvedené navrhovateľ vyvodzuje zo skutočnosti, že zákon o potravinách umožňuje odporkyni vykonávať kontroly podnikateľských priestorov navrhovateľa. Obdobné oprávnenia majú aj iné štátne orgány, napríklad Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Príslušné orgány môžu udeľovať vysoké pokuty.

K právu na ochranu súkromia navrhovateľ uviedol, že toto právo sa síce neaplikuje na právnické osoby v celej šírke, avšak poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj ESĽP, v zmysle ktorej oba súdy uznávajú, že právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia.

Navrhovateľ poukázal na článok 8 Dohovoru, ale aj na rozhodovaciu prax ESĽP, ktorý ustálil podmienky, po splnení ktorých môže kontrolný orgán zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby. Podľa ESĽP, zásah musí (i) byť v súlade s právom, (ii) sledovať legitímny cieľ a (iii) byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Všetky tri kritéria musia byť splnené kumulatívne. Podľa navrhovateľa však v prípade vykonanej kontroly boli splnené iba prvé dve podmienky, kritérium nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti splnené nebolo.

ESĽP v prípade Société colas est and others v. France zo 16. apríla 2002 vyslovil, že zásah kontrolného orgánu nemôže byť v súlade s článkom 8 Dohovoru najmä v prípadoch, keď bola inšpekcia uskutočňovaná bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom, kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadom kontroly (kontrolný orgán mal výlučné právo určiť vhodnosť vykonania inšpekcie, počet, trvanie a rozsah inšpekcií); a počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá tretia osoba.

Navrhovateľ si je vedomý, že zákon nevyžaduje na výkon kontroly odporkyňou predchádzajúci príkaz zo strany súdu, avšak tvrdí že v tomto prípade vykonanej kontroly neboli poskytnuté primerané a dostatočné záruky proti zneužitiu kontroly. Odporkyňa v tomto prípade disponovala veľmi širokou právomocou ohľadom vykonanej kontroly. Navrhovateľ nemal žiaden prostriedok, ktorým by mohol zákonnosť a primeranosť priebehu kontroly kontrolovať. Navrhovateľ je presvedčený, že situácia v ktorej odporkyňa disponuje neohraničenou možnosťou preskúmať ľubovoľne určený aspekt súkromia príslušnej kontrolovanej osoby (a teda by mala prístup do úplne celého súkromia kontrolovanej osoby) je v rozpore s požiadavkou nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti.

Navrhovateľ je presvedčený, že požiadavka na vydanie predchádzajúceho príkazu na zásah orgánu verejnej moci do práva na súkromie nepredstavuje len formálnu požiadavku, ale má skutočný praktický význam pri kontrole zákonnosti a primeranosti kontrol. V akomkoľvek prípadnom príkaze na vykonanie kontroly by mal byť podľa navrhovateľa jednoznačne identifikovaný rozsah príslušného šetrenia či kontroly. Navrhovateľ zdôrazňuje, že v tomto prípade oprávnenie odporkyne vykonať kontrolu nebolo nijakým spôsobom konkretizované, navrhovateľ nemal možnosť overiť si predmet kontroly, a teda nemal možnosť kontrolovať zákonný rámec kontroly a jej primeranosť.

Pri vykonávaní kontroly nebola prítomná žiadna tretia, nezávislá osoba, ktorá by kontrolovala zákonný priebeh kontroly. Navrhovateľ bol pri výkone kontroly osamotený voči odporkyni a prítomnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, ktoré prevyšovali navrhovateľa nie len z hľadiska svojich právomocí, ale aj počtom a odbornosťou inšpektorov. Akékoľvek efektívne záruky, aby odporkyňa počas kontroly nezneužila svoje právomoci a neporušila práva navrhovateľa na ochranu súkromia v tomto prípade, podľa navrhovateľa absentujú.

Navrhovateľ poukázal na judikatúru SD EÚ, konkrétne na rozhodnutie C-94/00 Roquette Fréres (2002) ECR I - 9011, T - 135/09 – Nexans France and Nexans v. Commission zo 14. novembra 2012.

K prípustnosti návrhu navrhovateľ uviedol, že kontrola vyvolala viaceré závažné dôsledky, ktoré stále trvajú. Na základe vykonanej kontroly môže byť voči navrhovateľovi vedené správne konanie, v ktorom mu hrozí uloženie pokuty až do výšky 5 000 000 €. Odporkyňa si pri výkone kontroly zaobstarala viaceré podklady, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou budú použité v prípadnom správnom konaní ako dôkazy proti navrhovateľovi.

V súvislosti s požiadavkou vyčerpania opravných prostriedkov navrhovateľ odkazuje na podanú sťažnosť, ktorá do dňa podania návrhu nebola zo strany odporkyne vybavená. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje aj na dodržanie subjektívnej lehoty na podanie návrhu.

Navrhovateľ podaním z 27. augusta 2015 doplnil návrh a poukázal na to, že niektoré verejné publikované skutočnosti naznačujú, že vykonávanie kontrol podľa zákona o potravinách proti veľkým obchodným reťazcom môže byť v súčasnosti politicky motivované. V tejto súvislosti navrhovateľ dal do pozornosti niekoľko článkov publikovaných v slovenskej tlači.

Navrhovateľ bol toho názoru, že pokuty, udeľované podľa zákona o potravinách, nie sú udeľované spravodlivo a objektívne, ale naopak arbitrárne (svojvoľne). V tejto súvislosti navrhovateľ priložil zoznam, resp. prehľad najväčších udelených pokút a taktiež prehľad najnižšie udelených pokút v konaní pred odporcom.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu z 28. augusta 2015 žiadala, aby najvyšší súd návrh zamietol, pretože nesúhlasí s petitom návrhu a je toho názoru, že zákonné podmienky na poskytnutie ochrany pred nezákonným zásahom nie sú splnené.

Odporkyňa vo vyjadrení uviedla, že hlavným cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. Úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie.

Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej len „Nariadenie (ES) č. 882/2004“). Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov. Na tento účel treba organizovať úradné kontroly.

K namietanému nesúladu postupu odporkyne pri vykonávaní kontroly s článkom 6 a 8 Dohovoru odporkyňa uviedla, že výklad navrhovateľa ide zásadne nad rámec článku 6 a článku 8 Dohovoru. Odporkyňa poukázala na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením zame