SP XXXVII/2020 (53/2016)

Zo súdnej praxe, č. 5/2016, s. 235 - 237

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžnč 2/2014, týkajúce sa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
§ 38 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov
§ 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
§ 246 ods. 2 písm. b), § 250t Občianskeho súdneho poriadku

Skutkový stav:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Najvyššiemu súdu SR 3. septembra 2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť vo veci jej návrhu z 20. apríla 2012 v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň žiadala uložiť odporcovi povinnosť nahradiť jej do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania.

V dôvodoch návrhu ďalej popísala postup odporcu, ako aj Generálnej prokuratúry SR pri vybavovaní ňou zaslaných podaní a sťažností. Uviedla, že písomným podaním z 20. apríla 2012 podala odporcovi návrh na začatie správneho konania proti S. e. - Distribúcia, a.s., v ktorom sa domáhala vydania opatrenia voči energetickému podniku na zmiernenie neprimeraných a neoprávnených zásahov do práv vlastníka pozemku spôsobených energetickou stavbou, na ktoré podanie odporca reagoval vyjadrením z 29. mája 2012, konštatujúc, že nie je dôvod na začatie správneho konania. Navrhovateľka ďalej poukázala na skutočnosť, že sa domáhala nápravy podaním podnetu z 20. júna 2012 Generálnej prokuratúre SR, ktorá jej listom z 1. augusta 2012 oznámila, že vec signalizovala odporcovi. Následne dala do pozornosti, že odporca návrhu navrhovateľky z 20. apríla 2012 pridelil novú značku a listom zo 14. augusta 2012 ju žiadal o doplnenie podania.

Na ďalší list navrhovateľky z 31. augusta 2012 ju odporca opätovne vyzval na doplnenie podania svojím listom z 2. októbra 2012. Na tento reagovala podaním z 18. októbra 2012, v nadväznosti na ktoré odporca vo vyjadrení z 22. novembra 2012 uviedol, že v tejto veci neexistuje dôvod na začatie konania. Zdôraznila, že nápravy sa domáhala aj podaním sťažnosti na nečinnosť ústredného orgánu štátnej správy adresovanej ministrovi hospodárstva SR ktorou sa však nápravy nedomohla. Domáhala sa aj nápravy aj opakovaným podnetom z 19. decembra 2012 zaslaným Generálnej prokuratúre SR, ktorá sa však v oznámení z 28. februára 2013 stotožnila s postupom odporcu. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10 Rks 10/2008 z 12. februára 2009 o riešení kompetenčného sporu medzi odporcom a všeobecným súdom vo veci, ktorú označila za skutkovo aj právne zhodnú, pričom súd v tejto vyslovil, že ak zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z.z.“) oprávňuje správny orgán v konaní vykonanom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, aby konal vo veciach upravených v tomto zákone, pokiaľ výslovne nie je ustanovené inak, potom správny orgán koná a rozhoduje aj o prekládke elektrického vedenia (§ 38 zákona č. 656/2004 Z.z.).

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu, doručenom tunajšiemu súdu 23. septembra 2014, navrhol návrh navrhovateľky zamietnuť a právo na náhradu trov konania nepriznať.

Uviedol, že navrhovateľka v podanom návrhu okrem opisu daného skutkového stavu iba poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v údajne skutkovo aj právne zhodnej veci sp. zn. 10 Rks 10/2008 z 12. februára 2009, tvrdia