Výrok správneho rozhodnutia

Krajský súd v Trnave (ďalej len "krajský súd" alebo "prvostupňový súd") napadnutým rozsudkom č. k. 14 S 71/2013-79 z 11. decembra 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 70 eur ako aj trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 592,88 eur.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože vo výroku rozhodnutia o správnom delikte nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia. Zo zmeňujúceho rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako rozhodol žalovaný o výroku týkajúceho sa porušenia povinnosti zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. (ďalej len "zákona o ochrane spotrebiteľa"), keď práve tento výrok uvedený v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu obsahoval aj popis kontrolou zistených nedostatkov a skutočností, na základe ktorých bola žalobcovi uložená pokuta.

Pokiaľ ide o ďalší výrok prvostupňového správneho orgánu, týkajúceho sa zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepresných, nejasných a dvojzmyselných údajov o nákupných podmienkach poskytovanej služby v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, tak tento bol zo strany žalovaného v rámci odvolacieho správneho konania vypustený, keď aj v tejto časti výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu bolo identifikovateľné skutkové vymedzenie správneho deliktu. V dôsledku absencie tejto špecifikácie správneho deliktu treba považovať rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, pričom nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia.

Aj ďalší výrok žalovaného, týkajúci sa porušenie zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o nákupných podmienkach poskytovanej služby v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ..... nahradený znením zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o vlastnosti poskytovanej služby v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ..... treba považovať za neurčitý a neúplný. Výrok rozhodnutia pritom predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania, pričom túto zásadu musí rešpektovať aj odvolací správny orgán, najmä ak mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sž 106/2001), k čomu v danom prípade nedošlo.

Žalovaný podal proti rozsudku krajského súdu v zákonom ustanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázal, že v správnom konaní sa uplatňuje zásada jednotnosti konania, v zmysle ktorej celé správne konanie tvorí jediný celok od svojho začatia až po jeho právoplatné ukončenie.

Žalovaný namietal, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní nemožno posudzovať izolovane (individuálne), keďže ide o rozhodnutia v tej istej veci, ale ich treba vykladať v ich vzájomnej súvislosti. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave v plnom rozsahu spĺňa všetky náležitosti výroku rozhodnutia, a teda sú v ňom presne špecifikované skutky s uvedením miesta, času a spôsobu ich spáchania spolu s právnym vyhodnotením. Žalovaný zastáva názor, že výrok napadnutého rozhodnutia logicky a vecne nadväzuje na výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, kde žalovaný spôsobom nevylučujúcim pochybnosti vyslovil, že napadnuté rozhodnutie mení vo výroku ako aj v príslušnej časti odôvodnenia tak, že konkretizoval jednotlivé časti výroku napadnutého rozhodnutia a spôsob ich vykonanej zmeny. Napadnutý výrok obsahuje aj celkové zhrnutie zistených porušení zákona žalobcom, za ktoré mu bola žalovaným uložená peňažná pokuta, kde sa nachádzajú vymenované jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, vrátane § 4 ods. 1 písm. h) cit. zákona, ktorého obsah a rozsah nebol v odvolacom konaní predmetom vykonania žiadnych zmien, a ktoré toto porušenie obsahuje výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z 27. marca 2013 spolu s popisom skutku.

Žalovaný ďalej poukázal na obsah odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, v ktorom je podľa neho chronologicky a jasne uvedený priebeh daného správneho konania, obsahujúci na s. 4 posledný odsek, aj odôvodnenie vykonanej zmeny (výroku) rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa odvolacím správnym orgánom, z ktorého je nepochybné, čoho sa predmetná zmena týkala a z akého dôvodu sa k nej pristúpilo. Z daného odôvodnenia je tiež nepochybné, na aké skutočnosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí už neprihliadal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsa