ZR L/2020 (37/2019) - ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. decembra 2018, sp. zn. 2ObdoV/20/2017)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2019, s. 26 – 40.

Rozhodnutie súdu o dovolaní (mimoriadnom dovolaní, dovolaní generálneho prokurátora), v ktorom vyslovil právny názor na určitú právnu otázku, nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej pre ďalšie konanie v tejto právnej veci.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. decembra 2018, sp. zn. 2ObdoV/20/2017)

Z odôvodnenia:

1. Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10Cb/1/2011-870 zo dňa 16. 07. 2015 zamietol žalobu žalobcu zo dňa 02. 12. 2002, súdu doručenú dňa 11. 12. 2012.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší súd SR“, „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) ako súd odvolací uznesením č. k. 2Obo/54/2014-813 zo dňa 09. 04. 2015, podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10Cb/1/2011-773 zo dňa 25. 09. 2014 v spojení s opravným uznesením prvoinštančného súdu č. k. 10Cb/1/2011-787 zo dňa 29. 09. 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia označeného rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 17 684 886,38 eur spolu s úrokom 18 % p. a. zo sumy 18 016 825,24 eur od 05. 04. 2002 do 12. 04. 2002, s úrokom z omeškania 18 % p. a. zo sumy 17 684 886,38 eur od 13. 04. 2002 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 1 023 969,29 eur, bolo odňatie procesných práv žalovaného spočívajúce v tom, že obsah zápisníc v konaní pred súdom prvej inštancie zo dňa 04. 09. 2014 a 25. 09. 2014 nesvedčí o tom, že by súd žalovanému vytvoril procesnú možnosť realizovať procesné práva vyplývajúce z § 118 ods. 4 O. s. p. (právo zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke veci). Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez vykonania dokazovania a týmto postupom zaťažil svoje konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

3. V novom konaní súd prvej inštancie ustálil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spolu s príslušenstvom, ktorá mu vznikla vylúčením jeho ponuky z účasti v obchodnej verejnej súťaži vyhlásenej žalovaným, predmetom ktorej bol predaj majetkovej účasti predstavujúci 86,99 % podielu na základnom imaní spoločnosti S. p. a p., a. s., B. (ďalej len „S., a. s.“).

4. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ustanovenia § 373 a § 374 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal ním žalovaný nárok, vrátane všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Súd prvej inštancie zastal názor, že zo strany žalovaného nezaradením ponuky žalobcu do obchodnej verejnej súťaže, k protiprávnemu konaniu nedošlo. Avšak, ak by aj k zaradeniu ponuky žalobcu do obchodnej verejnej súťaže došlo, neznamenalo by to, že by akcie spoločnosti S., a. s. žalobca naozaj nadobudol, následne, že by ako budúci akcionár dosahoval budúci zisk. Pri posudzovaní existencie predpokladu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, musí byť vzťah príčiny a následku priamy, bezprostredný a neprerušený. V uvedenom prípade však tomu tak nie je, nakoľko v priebehu sledu udalostí je viacero sekvencií, kde sa stráca priamy a bezprostredný vzťah. Podľa názoru prvinštančného súdu nemôže existovať príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného vo forme nezaradenia ponuky žalobcu do obchodnej verejnej súťaže a prípadným vznikom škody, nakoľko aj v prípade, ak by bola ponuka žalobcu do súťaže zaradená, v príčinnej súvislosti by súčasne nemuselo dôjsť k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobcom a žalovaným, keďže ponuka žalobcu by nemusela byť vyhodnotená ako víťazná z dôvodu nedosiahnutia najvyššieho percentuálneho splnenia hodnotených kritérií, alebo žalovaný by mohol využiť ním vymienené právo v rámci podmienok obchodnej verejnej súťaže v súlade s § 287 ods. 2 ObchZ na odmietnutie všetkých ponúk. Predmetná možnosť sa opakuje v rámci podmienok obchodnej verejnej súťaže, ktorá je uvedená na str. 5 v znení „F. si vyhradzuje právo odmietnuť všetky predložené ponuky“, a teda aj prípadné zaradenie ponuky žalobcu do obchodnej verejnej súťaže by nemalo priamo za následok prijatie ponuky žalobcu a následne s tým spojené uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobcom a žalovaným.

5. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom formulovaným k problematike obchodnej verejnej súťaže v odlišnom stanovisku členky 5-členného dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR k rozhodnutiu sp. zn. 1MObdoV/5/2009 zo dňa 31. 03. 2011, podľa ktorého vyhlasovanie súťaže nie je návrhom na uzatvorenie zmluvy a v prípade neúspechu (vyradenia) zo súťaže, neexistuje kauzálny nexus zodpovednosti za škodu. Vyhodnotenie návrhu žalobcu a jeho nezaradenie do súťaže (nesúlad s fakultatívnymi podmienkami vymedzenými v Pláne predaja a podmienky finančného krytia kúpnej ceny v zmluve o splátkovom úvere), bolo plne v kompetencii vyhlasovateľa a túto legitimitu nemal všeobecný súd. Vyhodnocovanie súťaže v zmysle vyššie uvedeného nemôže subsumovať záväzkový vzťah.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by došlo na základe zaradenia ponuky žalobcu do obchodnej verejnej súťaže, k jej prijatiu žalobcom a následnému uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve a súčasne budúcej zmluvy, nemusela by mať táto okolnosť za priamy následok aj uzavretie samotnej budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorej by žalobca reálne nadobudol ponúknuté akcie v rámci obchodnej verejnej súťaže. Uvedená okolnosť by nemusela mať za následok okrem iného schopnosť zabezpečiť prostriedky na riadne a včasné splatenie kúpnej ceny. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že v rozhodnom čase disponoval vlastnými finančnými prostriedkami vo výške 30% ponukovej ceny za akcie, čo bola základná podmienka pre to, aby vôbec mohlo dôjsť k prvému čerpaniu úveru a zaplateniu kúpnej ceny akcií, a teda k nadobudnutiu akcií žalobcom. Bez preukázania tejto skutočnosti súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca by nikdy nenadobudol akcie, a teda mu nemohol vzniknúť žiadny budúci zisk z podnikania spoločnosti. Podľa názoru súdu, žalovaný žiadnym spôsobom neporušil a ani nemohol porušiť právnu povinnosť tým, že nezaradil ponuku žalobcu (jeho právneho predchodcu) do obchodnej verejnej súťaže na prevod vlastníckeho práva k 86,99 % podielu akcií na základnom imaní spoločnosť S., a. s., nakoľko túto nebolo možné zahrnúť do obchodnej verejnej súťaže v zmysle § 284 ods. 1 ObchZ a súčasne v zmysle upozornenia žalovaného na str. 11 podmienok Plánu predaja pre jeho rozpor s podmienkami obchodnej verejnej súťaže.

7. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ďalej zistil, že návrh Zmluvy o budúcej zmluve sa odchýlil od podmienok obchodnej verejnej súťaže svojim obsahom, nakoľko záväzný text predloženého návrhu v zmysle bodu 12. dokumentu označeného ako „Údaje a materiály predkladané spoločnosťou P. S., a. s., v zmysle podmienok účasti vo verejnej obchodnej súťaži“ (v ďalšom označovaný ako „sprievodný list“), bol v rozpore so záväzným textom Zmluvy o budúcej zmluve v zmysle Prílohy č. 5 podmienok obchodnej verejnej súťaže. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom dovolacieho súdu na str. 14 uznesenia sp. zn. 1MObdV/5/2009 o tom, že žalobca sa nemohol odchýliť od podmienok obchodnej verejnej súťaže s tým, že v sprievodnom liste upozornil na zákonnú možnosť odstúpenia od zmluvy podľa § 356 ObchZ z dôvodu podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa uzavrela, nakoľko z obsahu doplňujúcich ustanovení Zmluvy o budúcej zmluve žalobcom v bode 12. sprievodného listu vyplýva výslovné vyhradenie si práva žalobcu na odstúpenie od Zmluvy o budúcej zmluve za presne definovaných podmienok a nie upozornenie, resp. poukázanie žalobcu na možnosť odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve podľa § 356 ObchZ. Súd mal za zrejmé, že doplnený text v zmysle bodu 12. sprievodného listu k návrhu Zmluvy o budúcej zmluve nie je iba „upozornením“ žalobcu na možnosť zákonného odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve podľa § 356 ObchZ, ale ide o doplnenie zmluvného dojednania do textu Zmluvy o budúcej zmluve. Súd zistil, že časť návrhu žalobcu neobsahovala overený podpis osoby oprávnenej konať za žalobcu. Nakoľko žalobcom doplnené osobitné podmienky k predloženému návrhu Zmluvy o budúcej zmluve v bode 12. sprievodného listu predstavujú súčasť návrhu tejto zmluvy, tak aj samotný list mal byť podľa názoru súdu podpísaný oprávneným zástupcom žalobcu s úradne overeným podpisom.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že úverová zmluva (Zmluva o splátkovom úvere č. 670/2002“), ktorá bola predložená žalobcom, je v rozpore s podmienkami obchodnej verejnej súťaže. Podľa bodu 5.22 úverovej zmluvy bol žalobca povinný najneskôr v prvý pracovný deň predchádzajúci pracovnému dňu, v ktorom dôjde k prvému čerpaniu, vložiť na účet označený veriteľom (bankou) peňažné prostriedky vo výške uvedenej v bode 5.2 písm. a/, t. j. 30% kúpnej ceny (122 400 000,-- Sk). Splnenie tejto podmienky bolo podmienkou pre čerpanie úveru.

9. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody na jeho strane či už vo forme skutočnej škody, alebo vo forme ušlého zisku. Skutočná škoda mala žalobcovi vzniknúť titulom ním vynaložených nákladov v súvislosti s jeho účasťou v obchodnej verejnej súťaži. Podľa súdu prvej inštancie však právny titul, jeho existencia a výška sú nejasné a neurčité, najmä z dôvodu, že žalobca v rámci súdneho konania žiadnym preukázateľným a relevantným spôsobom nepreukázal vznik, existenciu a výšku škody. Podľa názoru súdu náklady žalobcu súvisiace s jeho účasťou v obchodnej verejnej súťaži nie je možné považovať za skutočnú škodu, nakoľko žalovaný účastníkom obchodnej verejnej súťaže právo na náhradu nimi vynaložených nákladov, spojených s ich účasťou v súťaži, nepriznal. V Pláne predaja na str. 5 sa uvádza, že všetky náklady v súvislosti s účasťou v súťaži znáša záujemca.

10. Taktiež existencia a výška ušlého zisku je podľa súdu prvej inštancie nejasná, neurčitá a nepreukázaná z dôvodu, že podnikateľský zámer žalobcu predložený v rámci ponuky do obchodnej verejnej súťaže je nepostačujúci a nie je relevantným podkladom pre výpočet ušlého zisku. Žalobca v tomto smere opieral svoj nárok o hypotetický výpočet s odkazom na Znalecký posudok č. 23/2005 vypracovaný spoločnosťou I. T., spol. s r. o., so sídlom T., ktorý hodnotí iba hypotetické údaje uvedené v podnikateľskom zámere, čo nemôže byť podkladom pre určenie výšky škody.

11. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zodpovednostných prvkov náhrady škody a ušlého zisku podľa § 373 a nasl. ObchZ, konkrétne porušenie povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Žalobný návrh preto zamietol ako nedôvodný. Súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

12. Na odvolanie žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu, podaného za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, podľa § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) funkčne príslušný na dokončenie predmetného odvolacieho konania, rozsudkom č. k. 2Obo/36/2015-1024 zo dňa 14. 12. 2016, označené prvoinštančné rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C s. p. potvrdil.

13. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že najvyšší súd ako dovolací súd, uznesením č. k. 1MObdV/5/2009-336 zo dňa 31. 03. 2011 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 36Cb/61/2002-241 z 09. 01. 2006, ako aj rozsudok odvolacieho súdu č. k. 2Obo/175/2007-286 zo 06. 02. 2008 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že jeho úlohou bude vyhodnotiť predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, vrátane príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

14. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu tiež vyplýva, že uznesením č. k. 2Obo45/2013-634 zo dňa 17. 12.