ZR LIV/2019 (106/2015) – ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2015, sp. zn. 3 Sžo 56/2014)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 10/2015, s. 76 – 79.

Pokiaľ odvolací správny orgán účastníčku konania ním novo vykonanými dôkazmi, ktoré zabezpečil v štádiu odvolacieho konania, neoboznámil a nedal jej ani príležitosť vyjadriť sa k takto novo vykonaným dôkazom, tvrdiac, že takúto povinnosť nemá a že účastníčka konania o nahliadnutie do administratívneho spisu nežiadala, porušil potom svojim postupom právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého podstatou je garancia zachovania právnych požiadaviek v priebehu konania i pred orgánmi verejnej moci, a to predovšetkým, keď novo vykonané dôkazy vyhodnotil v neprospech účastníčky konania.

Atribúty spravodlivého procesu, ktoré by nebolo možné i z objektívnych dôvodov zaručiť v správnom konaní (hlavne nestrannosť a nezávislosť rozhodujúceho orgánu), musia byť v plnej miere zabezpečené v konaní, v ktorom je rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, a to obzvlášť v prípadoch, kedy orgán verejnej moci formalistickým postupom vrchnostensky zasahuje do procesných práv účastníka konania.

Žalobkyňa ako účastníčka konania mala mať za danej skutkovej a právnej situácie v posudzovanej veci príležitosť predložiť i na odvolacom správnom orgáne svoje argumenty bez toho, aby bola znevýhodnená, a to zvlášť v procesnej situácii, keď žalovaný správny orgán doplnil v priebehu odvolacieho konania dokazovanie novými dôkazmi, s ktorými žalobkyňu neoboznámil a ktoré naviac vyhodnotil ako dôkazy svedčiace v jej neprospech.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2015, sp. zn. 3 Sžo 56/2014)

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v K. podľa § 250 j ods. 2 písm. c) O. s. p. zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.09.2013, ako i Disciplinárny rozkaz riaditeľa oddelenia hraničnej kontroly policajného zboru P., Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície S., Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru zo dňa 07.08.2013, ktorým bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to písomné pokarhanie za to, že dňa 31. 7. 2013 v čase o 07. 30 hod. počas kontroly prezenčnej listiny „Oboznámenie sa s plánom služieb na mesiac august 2013“ bolo zistené riaditeľom OHK P. npor. JUDr. J. K., že žalobkyňa nepodpísala uvedenú prezenčnú listinu, hoci sa s plánom služieb oboznamovala už dňa 29. 7. 2013 po nástupe do služby od 20.00 – 08.00 hod., ktorým konaním porušila základnú povinnosť policajta uvedenú v § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorej je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Svojím konaním nesplnila úlohu číslo 27 uloženú na pracovnej porade riaditeľa OHK PZ P. konanej dňa za 13. 6. 2013, s ktorou úlohou bola žalobkyňa oboznámená na tejto pracovnej porade, čo potvrdila svojim podpisom.

Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, ktorý mal zistiť predovšetkým prvostupňový orgán, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, nie je dostatočné na posúdenie veci. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ich náhradu vo výške 401,12 € k rukám právneho zástupcu žalobcu. Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na konštantnú judikatúru ÚS SR, podľa ktorej úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí a postupov, te