ZR LV/2019 (107/2015) – ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2015, sp. zn. 3 Sži 16/2014)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 10/2015, s. 80 – 87

I. Výsledky operatívno-pátracej činnosti môžu obsahovať informácie o formách práce kriminálnej polície a o vyšetrovaní a ich zverejnenie by mohlo mať vplyv na činnosť polície. V takomto prípade existuje potom legitímny záujem na odopretí poskytnutia informácií.

II. Nie je vhodné, aby boli zverejnené informácie o činnosti orgánov činných v trestnom konaní, či iných pracovníkov Policajného zboru SR, a to aj v tých prípadoch, ak nebolo začaté trestné konanie, ak by tým boli ohrozené práva tretích osôb alebo schopnosť orgánov činných v trestnom konaní predchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať trestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo zabezpečovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajovanosť operatívno-pátracej činnosti má slúžiť aj na zamedzenie úniku informácií z Policajného zboru Slovenskej republiky.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2015, sp. zn. 3 Sži 16/2014)

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v B. podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.05.2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 26.03.2012. Týmto prvostupňovým správnym rozhodnutím nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“), konkrétne žiadosti o sprístupnenie písomnosti s názvom „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie, sp. zn. Č.p. PPZ-106-14/PPK-Z-OPC-2009“.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, že požadovaný materiál je výsledkom operatívno-pátracej činnosti vykonávanej kriminálnou políciou a obsahuje operatívne informácie, ktoré sa v súčasnosti preverujú ešte v hlbšej miere z dôvodu ich náležitého vyhodnotenia, posúdenia orgánom činným v trestnom konaní a prípadného rozhodnutia o začatí trestného stíhania. V operatívnej činnosti sa teda kontinuálne pokračuje. Operatívna činnosť je zameraná na získavanie operatívnych poznatkov ešte pred začatím vyšetrovania s predpokladom, že v budúcnosti budú tieto využité ako podnet na začatie trestného stíhania, resp. môžu byť získané aj počas trestného konania a ich sprístupnením by mohlo dôjsť k sťaženiu resp. k zmareniu pri odhaľovaní trestnej činnosti. Takéto záznamy z operatívnej činnosti tvoria podklady orgánov činných v trestnom konaní. Nezverejnenie kópie požadovaných informácií s názvom „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie“, ktorý mal byť vyhotovený operatívnym pracovníkom ÚBPK, odboru boja proti korupcii – Západ (T.) dňa 21.01.2010 nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobcu na informácie, pretože zodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. Ich súvis s rozhodovacou činnosťou orgánu činného v trestnom konaní je evidentný a súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom žalovaného, že je nežiaduce, aby verejnosť mala prehľad o konkrétnych predmetoch záujmu kriminálnej polície, čo je základný dôvod, pre ktorý je na požadovanú informáciu možné použiť zákonnú výnimku. Podľa krajského súdu ani tvrdenie žalobcu, že požadovaný materiál, resp. jeho časti sa šíria verejnosťou a že niektorí politici z neho citujú, a preto zanikla jeho utajovaná povaha, nemá za následok povinnosť žalovaného zverejniť požadovaný materiál. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že informácie, ktoré sa šíria verejnosťou, sú totožné s požadovaným materiálom.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v B., č. k. 1S/190/2012-67 zo dňa 12. 12. 2013 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.05.2012 a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 26.03.2012 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie, eventuálne, aby napadnutý prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že dňa 21.03.2012 požiadal žiadosťou podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra SR o sprístupnenie materiálu s názvom „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie“, ktorý mal byť vyhotovený operatívnym pracovníkom ÚBPK, odboru boja proti korupcii – Západ (T.), dňa 21.01.2010 (ďalej len „požadované informácie“ alebo „materiál“). Tak prvostupňovým, ako aj druhostupňovým správnym rozhodnutím nebolo jeho žiadosti o sprístupnenie informácií vyhovené.

Žalobca namietal, že po nahliadnutí do súdneho spisu dňa 30.01.2014 v predmetnej veci zistil, že súdny spis a ani pripojený spis správnych orgánov neobsahoval rovnopis, či kópiu požadovaného materiálu a súčasne z dokumentov dostupných v súdnom spise nevyplýva, že by bol prvostupňový súd akýmkoľvek iným spôsobom oboznámený s obsahom predmetného materiálu. Prvostupňový súd teda nikdy neskúmal obsah predmetného materiálu, no napriek tejto skutočnosti dospel k záverom, že obsahuje operatívno-pátracie informácie, konkrétne mená operatívnych pracovníkov a pod. Súd prvého stupňa si bez skúmania spisového materiálu osvojil tvrdenia žalovaného. Nesprávne je aj tvrdenie súdu, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetný materiál je výsledkom operatívno-pátracej činnosti a obsahuje operatívne informácie. Keďže sa žalobca domáha sprístupnenia predmetného materiálu, je zjavné, že ním nedisponuje a pri formulovaní podanej žiadosti vychádzal z verejne dostupných zdrojov vyjadrujúcich sa k nemu, podľa ktorých by predmetný materiál mal byť výsledkom operatívno-pátracej činnosti a mal by obsahovať operatívne informácie. Žalobca v čase podania žiadosti nepoznal obsah materiálu, ale ani nevedel, či širokou verejnosťou spomínaný materiál vôbec existuje. Keďže žalobca obsah materiálu nikdy nepoznal, je nepravdivé tvrdenie, že skutočnosť o pôvode a obsahu materiálu nebola medzi účastníkmi sporná. Žalobca nikdy netvrdil, že materiál je výsledkom operatívno-pátracej činnosti, obsahuje operatívne informácie a mená operatívnych pracovníkov, ale len, že predmetný materiál podľa verejne dostupných informácií by mal mať uvedený pôvod a obsah. Súd prvého stupňa považoval za nespornú aj okolnosť, že v operatívnej činnosti sa kontinuálne pokračuje, avšak žalobca uvedené ani nikdy netvrdil a súd prvého stupňa ani neskúmal, či sa v predmetnej operatívnej činnosti pokračuje alebo nie, ale si len osvojil skutkové tvrdenie žalovaného. Podľa názoru žalobcu prvostupňový súd neskúmaním obsahu materiálu a úplným osvojením si tvrdení len jedného z účastníkov konania nedostatočne zistil skutkový stav a odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Z nahliadnutia do súdneho spisu obsahujúceho aj administratívny spis správnych orgánov žalobca zistil, že správne orgány predložili neúplný spis. Administratívny spis neobsahoval ani samotný požadovaný materiál a neobsahoval ani akékoľvek informácie a dokumenty týkajúce sa činnosti rozkladovej komisie v súvislosti s podaným rozkladom žalobcu. Vo vzťahu k činnosti rozkladovej komisie by mal administratívny spis minimálne obsahovať zápisnicu z hlasovania rozkladovej komisie a listinu prítomných. Tento spis nebol ani riadne zažurnalizovaný a pozostával len z voľne uložených, číselne nezoradených listín, a preto tu existujú nejasnosti a pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov, úplnosti spisu a pod.

Požadovaný materiál bol podľa zverejnených informácií výsledkom operatívno-pátracej činnosti pracovníka ÚBPK, ktorý pri tejto činnosti postupoval podľa § 38a a nasl. zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“). Pri uskutočňovaní operatívno-pátracej činnosti je nutné rozlišovať, či sa táto činnosť vykonáva podľa zákona č. 171/1993 Z. z. alebo sa uskutočňuje v prebiehajúcom trestnom konaní podľa Trestného poriadku. V prejednávanom prípade operatívno-pátracia činnosť mala byť vykonávaná mimo trestného konania, a preto pracovník ÚBPK pri tejto činnosti nemohol mať postavenie orgánu činného v trestnom konaní, keďže takéto konanie neprebiehalo. Trestný poriadok explicitne stanovuje, že orgánom činným v trestnom konaní je len policajt, ktorý spadá pod jednu z definícií uvedených v § 10 ods. 8 až 10 Trestného poriadku. Materiál však mal byť vypracovaný pracovníkom, ktorý nespĺňal ani jednu z týchto definícií, uskutočňoval operatívno-pátraciu činnosť mimo trestného konania, a preto nemoh