ZR LVIII/2019 (37/2016) – STANOVISKO

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2016, s. 10 – 14.

správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2016, sp. zn. Snj 37/2016, k zjednoteniu výkladu v otázke povinností správnych orgánov v konaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu a peňažnom príspevku na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu a peňažný príspevok na opatrovanie sú dva rôzne druhy peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, pričom adresáti týchto príspevkov sú rôzni.

V prípade peňažného príspevku na osobnú asistenciu osobou, ktorej tento príspevok možno priznať, je samotná fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Naopak, v prípade peňažného príspevku na opatrovanie je osobou, ktorej tento príspevok možno priznať, iná fyzická osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa komplexného posudku na opatrovanie.

Predpokladom priznania peňažného príspevku je žiadosť o priznanie konkrétneho peňažného príspevku. Príslušný správny orgán nie je oprávnený začať konanie o priznanie peňažného príspevku z vlastnej iniciatívy.

Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyplýva oprávnenie príslušného správneho orgánu začať ex offo konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a to ani v prípade, ak rozhodol o odňatí iného peňažného príspevku, bez ohľadu na to, čo bolo dôvodom odňatia tohto príspevku.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podalo dňa 7. marca 2016 návrh na zaujatie zjednocujúceho stanoviska z dôvodu rozdielneho rozhodovania dvoch senátov správneho kolégia Najvyššieho súdu SR vo veciach príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Predseda správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhol správnemu kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby zaujalo stanovisko k zjednoteniu výkladu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“)

Senát 10S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny S