ZR LXXIII/2019 (62/2016) – ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2016, sp. zn. 3Sžo/96/2014)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 7/2016, s. 34 – 39.

Zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov je lex specialis vo vzťahu k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a preto účastníctvo a s tým spojené právo podať opravný prostriedok v konaní o priznaní nároku na poskytnutie bytovej náhrady je potrebné vykladať v kontexte osobitne upraveného okruhu účastníkov konania v ustanoveniach § 9 ods. 2 a ods. 5 vety tretej zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ktorými zákonodarca jasným spôsobom prezentoval záujem na zúženom okruhu úpravy účastníctva v tomto konaní.

Prenajímateľ, ako vlastník reštituovaného bytu, má právo byť oboznámený s výsledkom konania o bytovej náhrade, avšak žiadne iné práva spojené s bránením jeho nepriamo dotknutých oprávnených záujmov viažucich sa k pokojnému užívaniu predmetu vlastníctva, mu podľa zákona neprislúchajú. Uvedený zámer zákonodarcu nie je možné z dôvodu uplatňovanej regulácie nájmu prelomiť zo strany vlastníka reštituovaného bytu ani dôvodením vyššou ochranou ústavného práva vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2016, sp. zn. 3Sžo/96/2014)

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) odmietol návrh – opravný prostriedok navrhovateľky proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporcu č. x zo dňa 07.02.2013, ktorým sa navrhovateľka domáhala jeho zrušenia a priznania jej práva na náhradu trov konania. Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 9 ods. 5 v spojení s § 5 ods. 6 písm. b) zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 260/2011 Z. z.“) priznal manželom pánovi M. B. a pani B. B. nárok na bytovú náhradu – náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami. Prenajímateľkou bytu, ktorý uvedení manželia užívajú, je navrhovateľka. Táto podaným návrhom v podstate napádala nedostatočné zistenie skutkového stavu odporcom, potrebného k preukázaniu podmienky materiálnej núdze u účastníkov ako žiadateľov o priznanie bytovej náhrady podľa citovaného zákona.

Krajský súd v rámci skúmania podmienok konania s poukazom na ustanovenie § 250m ods. 3 OSP vyhodnotil, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná na podanie opravného prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti OSP, nakoľko nebola účastníčkou konania v konaní na správnom orgáne, ktorého rozhodnutie opravným prostriedkom napadla a v návrhu ho označila za predmet súdneho prieskumu.

K uvedenému záveru krajský súd dospel z obsahu samotného rozhodnutia odporcu, obsahu administratívneho spisu, ako i na základe určenia účastníkov konania podľa § 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z. z., v zmysle ktorého účastníkom konania je žiadateľ.

Krajský súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že v dôsledku doručenej výpovede z nájmu bytu navrhovateľkou manželom B. títo doručili hlavnému mestu dňa 12.09.2012 žiadosť o bytovú náhradu za nájomný byt so štyrmi obytnými miestnosťami nachádzajúci sa v B. – S. M. na D. ulici, na poschodí, číslo bytu x, ktorý užívajú. Po vykonanom