ZR LXXIV/2019 (63/2016) – ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2016, sp. zn. 3Sžo/140/2015)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 7/2016, s. 40 – 45.

Nesúhlasné stanovisko riaditeľa ústavu k žiadostiam odsúdeného o vykonanie návštevy za podmienok podľa § 24 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je typickým individuálnym správnym aktom, a preto nepodlieha revízii riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní, ani preskúmaniu súdom. Ide o rozhodnutie zákonom zmocnenej autority, ktoré priamo a bezprostredne vplýva na napĺňanie účelu sledovaného výkonom trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného.

Zákonodarca s účinnosťou od 1. januára 2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, výslovne vyňal zo súdneho prieskumu.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2016, sp. zn. 3Sžo/140/2015)

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o návrhoch na preskúmanie nesúhlasného stanoviska žalovaného k žiadostiam žalobcu, v postavení odsúdeného, o vykonanie návštevy zo dňa 02.10.2014 a zo dňa 04.11.2014 za podmienok podľa § 24 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2015 (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd zastavenie konania dôvodil poukazom na ustanovenia § 7, § 244 ods. 1 až ods. 3, § 247 ods. 1 a 2 OSP, § 407 ods. 1 Trestného poriadku, § 1, § 96, § 97 ods. 1 a 2 zákona č. 475/2005 Z. z. a § 4 ods. 1 písm. b), § 18 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, pričom na základe uvedených zákonných ustanovení dospel k záveru, že rozhodovací proces, ktorého výsledkom je neudelenie súhlasu odsúdenému na vykonanie návštevy s priamym kontaktom (§ 24 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z. z.), patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Ide o rozhodovaciu právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona č. 475/2005 Z. z. a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku.

Rozhodujúci význam mala pre krajský súd skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v tzv. vykonávacom konaní, ktoré je posledným štádiom trestného konania, rámcovo upraveného v štvrtej časti Trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z. z. je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému poriadku. Zároveň krajský súd pri zisťovaní podmienok prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého postupu žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti OSP bral do úvahy, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor [§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z.]. Tento dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona č. 153/2001 Z. z.

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom včas o