ZR XXXII/2020 (65/2018) ROZHODNUTIE (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. marca 2018 sp. zn. 3 Cdo 88/2017)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 8/2018, s. 34 – 40.

Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa prihliada aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z dávok štátnej sociálnej podpory, nevynímajúc dávky platené zo zahraničia.

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. marca 2018 sp. zn. 3 Cdo 88/2017)

Z odôvodnenia:

1. Rozsudkom z 24. novembra 2015 č. k. 20 P 97/2015-147 Okresný súd Bratislava V (ďalej len "súd prvej inštancie") zaviazal otca platiť výživné na maloleté deti D., S. a G. (ďalej tiež "maloletí") za obdobie od 1. mája 2015 do 15. novembra 2015 vo výške po 200 € mesačne. Zročné výživné od 1. mája 2015 do 15. novembra 2015 vo výške 550 € na každé dieťa povolil otcovi splácať sumou po 180 € mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným počnúc decembrom 2015 pod stratou výhody splátok. Konanie v časti týkajúcej sa návrhu na zverenie maloletých detí, zastupovania a spravovania ich majetku a úpravu styku otca s maloletými deťmi zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie považoval priznané výšky výživného za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletých, možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča a tiež celkovým príjmom a pomerom na strane oboch rodičov. Konštatoval, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletým, avšak vzhľadom na ich vek ju kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloletých. Pri rozhodovaní prihliadol čiastočne na skutočnosť, že matka bude poberať prídavky na deti vyplácané z rakúskeho sociálneho systému a tiež príspevok zamestnávateľa otca na maloletých, ktoré slúžia na zabezpečenie potrieb maloletých. Podľa názoru súdu prvej inštancie otcom navrhovaná výška výživného (po 85 € mesačne na každého maloletého) nezodpovedá ustanoveniu § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ani schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd prvej inštancie zohľadnil tiež zdravotný stav maloletých, ich právo na životnú úroveň rodičov a počet dní, ktoré budú v rámci realizácie styku s otcom v jeho domácnosti. Výdavky otca na bývanie s partnerkou a jej dcérou vyhodnotil podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Vysvetlil, že výšku prídavkov na deti z rakúskeho sociálneho systému a skutočnosť, komu budú prídavky vyplácané, nezohľadňoval preto, lebo tieto dávky patria maloletým, na uvedené dávky nie je nárok a slúžia na výchovu maloletých. Prihliadol na realizované platby na maloletých od mája 2015 (spolu vo výške 1 950 €). Zročné výživné od 1. mája 2015 do 15. novembra 2015 vyčíslil sumou 550 € mesačne na každého maloletého po odpočítaní otcom už realizovaných platieb. V súlade s § 160 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") povolil otcovi splácať zročné výživné splátkami po 180 € mesačne na každého maloletého; nevyhovel jeho návrhu, aby mohol zročné výživné uhrádzať splátkami po 50 € mesačne. O zastavení konania v časti týkajúcej sa zverenia detí do osobnej starostlivosti, ako aj v časti ich zastupovania, spravovania majetku a úpravy styku rozhodol súd v zmysle § 96 ods. 1 a 3 O.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.

2. Na odvolanie otca Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len "odvolací súd") rozsudkom z 24. januára 2017 sp. zn. 11 CoP 67/2016 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že: I. za obdobie od 1. mája 2015 do 6. novembra 2015 je otec je povinný platiť výživné na maloletých vo výške po 200 € mesačne, II. zročné výživné za obdobie od 1. mája 2015 do 6. novembra 2015 v celkovej výške 589,60 € pre každého maloletého samostatne je otec oprávnený splácať v splátkach po 180 € mesačne spolu s bežným výživným počnúc 1. februárom 2017 pod stratou výhody splátok, III. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.1 V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že preskúmal vec podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") a bez nariadenia odvolacieho pojednávania [§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP")] dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

2.2 Konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a v časti určenia výšky výživného na maloletých vec správne právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli v odvolaní uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolávali potrebu zmeniť napadnuté rozhodnutie vo výroku o výške výživného. V danej veci súd prvej inštancie správne zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výšky výživného z hľadiska odôvodnených potrieb maloletých, príjmu rodičov, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov. Matka riadne vyčíslila výdavky na maloletých (na nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, pobytu v školských zariadeniach a mimoškolských aktivít). Vysvetlil, prečo nepovažoval za opodstatnené námietky otca týkajúce sa tohto vyčíslenia. Pokiaľ otec namietal neprimeranosť výšky výživného na maloletých, odvolací súd považoval výšku určenú súdom prvej inštancie za zodpovedajúcu príjmom otca (jeho priemerný mesačný príjem v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bol 2 796 € netto). Podľa presvedčenia odvolacieho súdu takto určené výživné nie je vzhľadom na príjem a možnosti otca nadštandardné. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri stanovení výšky výživného zohľadnil aj podiel matky na zabezpečení osobnej starostlivosti o maloletých. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca, že sa súd nevyrovnal s argumentáciou týkajúcou sa platenia výživného v čase, keď boli maloletí u neho v a