ZR XXXIII/2020 (61/2018) ROZHODNUTIE (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 8/2018, s. 12 – 17.

Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016)

Z odôvodnenia:

1. Žalobou došlou Okresnému súdu Topoľčany (ďalej tiež len "súd prvej inštancie" alebo "prvoinštančný súd") 20. septembra 2013 sa žalobcovia na žalovanom 1/ a po pripustení rozšírenia okruhu žalovaných aj zodpovedajúcej zmeny žaloby z 11. novembra 2013 (uznesením súdu prvej inštancie z 13. novembra 2013) na oboch žalovaných domáhali, aby každému zo žalobcov spoločne a nerozdielne zaplatili (okrem náhrady trov konania) 10 000 € ako náhradu nemajetkovej ujmy, utrpenej usmrtením G. R. (matky žalobcov) 22. februára 2012 pri dopravnej nehode, spôsobenej žalovaným 1/. Už na tomto mieste sa žiada (pre úplnosť) uviesť, že pôvodne procesné postavenie žalobcu 1/ prislúchalo otcovi všetkých ostatných žalobcov a pozostalému manželovi po ich usmrtenej matke P. R., ten však žalobu v časti týkajúcej sa jeho požiadavky vzal 3. februára 2014 späť a súd prvej inštancie v takejto časti uznesením z rovnakého dňa konanie zastavil. Žalovaný 1/ bol zo spáchania príslušného prečinu uznaný vinným rozsudkom súdu prvej inštancie z 8. augusta 2012 sp. zn. 1T/81/2012, žalovaná 2/ je potom poisťovňou, s ktorou mal žalovaný 1/ dojednané poistenie zodpovednosti podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len "zodpovednostný zákon" alebo "ZoPZP"). Požiadavky zo žaloby žalobcovia odôvodnili nenapraviteľným zásahom do ich práva na súkromie a rodinný život a ich ochudobnením o rozvoj citových väzieb s najbližšou osobou (matkou), majúc za to, že za takýto zásah nezodpovedá len jeho priamy pôvodca (vinník dopravnej nehody), ale v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len "SD EÚ") vo veci C-22/12 tiež povinná zmluvná poisťovňa.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 9. apríla 2014 č. k. 5C/351/2013-99 žalobe v celom rozsahu vyhovel, t.j. obom žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalobcov 10 000 € a náhradu trov "právneho zastúpenia" 635,14 € na účet spoločného advokáta žalobcov Mgr. Ľudovíta Pauloviča, bližšie identifikovaný vo výroku, všetko do 3 dní; žalovaným okrem toho uložil i povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne do učtárne súdu súdny poplatok 1 200 €, taktiež do 3 dní. Takýto rozsudok odôvodnil právne ust. čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 19 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), §§ 11, 13, 16 a 853 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 4 ods. 2 písm. a/ ZoPZP, ako aj poukazmi na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Niemitz vs. Nemecko zo 16. decembra 1992, čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS, čl. 1 ods. 1 a 2 Smernice Rady 84/5/EHS a čl. 1 ods. 1 Smernice Rady 90/232/EHS, rozhodnutia SD EÚ vo veciach C-22/12 (Haasová) a C-356/05 (Farrell) a odlišné stanovisko sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd", "dovolací súd" alebo "NS") JUDr. Rudolfa Čirča k rozhodnutiu NS sp. zn. 4 Cdo 168/2009. Vecne sa popri rekapitulácii záverov relevantnej judikatúry, podľa ktorých súčasťou práva na súkromie (ako zložky ochrany osobnosti v širšom zmysle slova) je aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ostatnými ľudskými bytosťami a konštatovaní preukázanej zodpovednosti žalovaného 1/ za taký zásah do práva žalobcov na súkromný a rodinný život, pri ktorom nemôže byť namieste žiadna z foriem morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 O. z. (pričom i náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch môže nenapraviteľnú ujmu nanajvýš zmierniť), zaoberal najmä otázkou vecnej (tzv. pasívnej) legitimácie žalovanej 2/ a s ňou súvisiacou otázkou krytia i náhrady nemajetkovej ujmy povinným poistením podľa zodpovednostného zákona. Dospel k záveru, že pokiaľ ZoPZP vymedzuje rozsah poistného krytia ako nároky na náhradu škody na zdraví a náklady pri usmrtení, pojmy "škoda na zdraví" a "náklady pri usmrtení" však ďalej nedefinuje, nemôže byť rozhodujúcim, že vyššie spomenuté (tzv. motorové) smernice Rady majú v zmysle rozhodovacej činnosti SD EÚ len tzv. nepriamu záväznosť, pretože vnútroštátne súdy sú i tak povinné vykladať vnútroštátne právo v záujme dosiahnutia smernicami sledovaného cieľa. Ak potom zodpovednosť poisteného za zásah do osobnostných práv má pôvod v dopravnej nehode, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla