ZR XXXVI/2020 (20/2018) ROZHODNUTIE (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2017 sp. zn. 2 Cdo 131/2017)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, 2/2018, s. 48 – 53.

Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch má povahu peňažného plnenia, a preto sa na ňu vzťahuje tzv. majetkový cenzus vyjadrený obmedzením prípustnosti dovolania podľa § 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2017 sp. zn. 2 Cdo 131/2017)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. marca 2012 č. k. 6 C 49/2010-78 vyslovil, že nesprávnym úradným postupom Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní sťažnosti žalobkyne z 27. júna 2007, ktorou sa domáhala prešetrenia nečinnosti Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní jej sťažnosti na nečinnosť  Slovenskej komory exekútorov z 21. februára  2007,  bolo  porušené  právo žalobkyne. Žalobný návrh žalobkyne vo zvyšku zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobný návrh žalobkyne je čiastočne dôvodný. Uviedol, že pri vybavovaní sťažnosti žalobkyne podanej 21. februára 2007 žalovaná nedodržala zákonnú lehotu na jej vybavenie v zmysle § 13 zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, keď až 5. februára 2008 oznámila žalobkyni vybavenie sťažnosti na postup súdneho exekútora a až 19. februára 2009 žalobkyňu písomne informovala o postupe pri vybavovaní predmetnej sťažnosti. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že nedodržaním zákonnej lehoty sa žalovaná dopustila nesprávneho úradného postupu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), na základe čoho vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil porušenie práva žalobkyne. Zamietnutie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej žalobkyňou podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. odôvodnil neunesením dôkazného bremena žalobkyňou, keď žalobkyňa nepreukázala vznik ujmy a príčinnej súvislosti medzi ujmou a nesprávnym úradným postupom a neprodukovala v tomto smere žiadne dôkazy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Rozsudok napadli žalobkyňa a žalovaná odvolaniami. 

2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. augusta 2016 sp. zn. 5 Co 299/2012 rozsudok  súdu  prvej  inštancie  potvrdil  a  vyslovil,  že  stranám  sporu  nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu  a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým súd prvej inštancie konštatoval porušenie práva žalobkyne a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol a v