Alain de Benoist: Za horizontem lidských práv

Pri vete "V mene ľudských práv sa zavádza vláda sudcov" (s. 19) by mal čitateľ časopisu Justičná revue ako časopisu pre "právnu prax" spozornieť. Na prvý pohľad by sa zdalo, že na scénu prichádza ďalší z francúzskych kritikov (po stopách Alexisa de Tocquevilleho) "sudcovského štátu". V skutočnosti je však táto veta ojedinelou, ale nie vytrhnutou z kontextu. Francúzsky novinár a politický filozof Alain de Benoist de Gentissart sa v politicko-filozofických esejach zhmotnených v útlej knihe pod názvom "Za horizontom ľudských práv" (úplný názov vo francúzskom origináli má však aj dovetok "Pour défendre les libertés", ktorý presnejšie vystihuje obsah a podstatu myšlienok autora) vydáva na cestu kritiky liberalizmu prostredníctvom boja proti teórii ľudských práv ako hlavnej ideológii neoliberalizmu. Snaží sa poodhrnúť záves za teóriou ľudských práv a motivovať v hľadaní aj iných ciest ochrany slobody. Sám ich len načrtáva tým, že striedavo využíva kritikov ľudských práv z tábora ľavicového (zdôrazňuje pokrytectvo moci využívajúcej rétoriku ľudských práv v prospech určitých ľudí, ktorí ňou sledujú svoje záujmy), kontrarevolučného (odvodený zo skutočnosti, že ľudské práva boli intelektuálnym stredobodom Francúzskej revolúcie), konzervatívneho (zavrhovanie idealizmu a abstraktného univerzalizmu teórie ľudských práv) a marxistického, ktorý (s. 17). Teóriu ľudských práv považuje za nástroj ovládania myslí a jej radikálny rozvoj po roku 1970 pripisuje najprv studenej vojne - s. 18) a neskôr vyhlásenie vojny "osi zla", čo viedlo k zvrhnutiu a zabitiu Saddáma Husajna a Muammara Kaddáfího a rovnako k - s. 18. Upozorňuje na to, že v mene ľudských práv sa dnes vedie boj proti " ", ako aj obhajoba prívalu migrantov do Európy.

V prvej eseji nazvanej "Čí človek? Práva koho?" sa zamýšľa nad prvou para