Vôľa zmluvných strán (zmluvná sloboda) a podmienky vzniku práva na zmluvnú pokutu (zamyslenie nad jedným súdnym rozhodnutím)

Všeobecne môžeme zmluvnú pokutu charakterizovať ako dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Z uvedeného vymedzenia vyplývajú aj niektoré charakteristické črty zmluvnej pokuty:

Pre naše úvahy je rozhodujúca sankčná povaha zmluvnej pokuty, ktorá vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, z ktorého možno vyvodiť dve podstatné podmienky vzniku práva na zmluvnú pokutu:

Obe uvedené podmienky ustanovuje právny predpis kogentne, t. j. pre strany sú záväzné a nemôžu ich dohodou vylúčiť. Zákon teda kogentne ustanovuje, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len pre prípad porušenia povinnosti. Z toho sa potom odvodzuje aj sankčný charakter zmluvnej pokuty.

Judikatúra - tak slovenská, ako aj česká (za platnosti Obchodného zákonníka) - celkom jednoznačne uvedený kogentný charakter ustanovenia rešpektuje a všetky dojednania, ktoré viazali zmluvnú pokutu na úkony predstavujúce výkon práva a nie jednoznačne na porušenie povinnosti, posudzuje ako absolútne neplatné. Vo väčšine prípadov sa to týka dohôd o zmluvnej pokute pre prípad odstúpenia od zmluvy (podania výpovede a pod.).

Takýto prístup možno len akceptovať, lebo dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy, resp. skutočnosť, aby niektorá zo zmluvných strán neodstúpila od zmluvy, nemožno zabezpečiť zmluvnou pokutou. A to aj napriek tomu, že naša právna úprava odstúpenie od zmluvy spravidla viaže na porušenie zmluvnej povinnosti alebo aspoň na hrozbu takéhoto porušenia, samotné odstúpenie od zmluvy sa neprieči právu (nie je ). Je to právny úkon v súlade s právom ( ), aj keď príčina, ktorá viedla k odstúpeniu od zmluvy, spočíva v porušení zmluvnej povinnosti. Nútiť subjekt, aby nevykonal svoje právo pod hrozbou sankcie, je samo osebe v rozpore s právom. Využitie oprávnenia vyplývajúceho zo zmluvy, resp. zo zákona nemôže byť sankcionované. Preto aj dohoda strán, ktorá odstúpenie od zmluvy jednou zo zmluvných strán postihuje sankciou (zmluvnou pokutou), sa pre rozpor zo zákonom (§ 544 ods. 1 OZ) kvalifikuje ako absolútne neplatná (§ 39 OZ).

Pritom nič nebráni tomu, aby si strany dojednali zaplatenie určitej sumy veriteľovi pre prípad, že nastane určitá skutočnosť, ktorá nemá charakter porušenia zmluvnej povinnosti. Nepôjde však o zmluvnú pokutu, ale prípad je potrebné posúdiť individuálne podľa daných okolností. Pritom môže ísť napríklad o odstupné, prípadne o nepomenované zmluvné dojednanie. Tiež treba pripomenúť, že dojednanie o zmluvnej pokute, ak spĺňa podmienky napríklad inštitútu odstupného, má sa akceptovať ako odstupné a nie ako dojednanie absolútne neplatné, a to bez ohľadu na to, ako je toto dojednanie stranami označené.

V praxi však vznikajú aj situácie, keď sa zmluvná pokuta dojedná ako podmienená, a to v tom zmysle, že sa síce viaže na porušenie povinnosti (dlžníkom), ale súčasne sa vyžaduje aj ďalšia skutočnosť, napríklad odstúpenie od zmluvy (veriteľom). Ide o kumuláciu dvoch právnych skutočností. Tu je síce splnená kogentná požiadavka porušenia povinnosti, ale vznik nároku na zmluvnú pokutu je podmienený ešte ďalšou skutočnosťou. Ide o kumuláciu právnych skutočností.