Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Možnosť súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu (ZSP 38/2023)

§ 39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka
§ 545a Občianskeho zákonníka
§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku

Pokiaľ by neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka mala zakladať iba skutočnosť, že v ňom bola dojednaná zmluvná pokuta v neprimeranej výške, je potrebné uplatniť možnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu podľa § 545a Občianskeho zákonníka a túto možnosť uprednostniť pred určením neplatnosti právneho úkonu.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/33/2022

 

SKUTKOVÝ STAv
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu zmluvnú pokutu 19 320 eur s príslušenstvom (špecifikovaným v žalobe).

Na odôvodnenie žaloby žalobca (fyzická osoba) uviedol, že ako veriteľ uzavrel 17. júla 2015 so žalovanými (dlžníkmi) zmluvu o pôžičke, ktorou im požičal 20 000 eur s tým, že mu túto sumu vrátia do šesťdesiatich dní (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Pre prípad jej neuhradenia včas sa dlžníci v zmluve o pôžičke zaviazali zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 1 % zo sumy 20 000 eur. Túto povinnosť žalovaní nesplnili, preto sa svojho práva domáha na súde.

Okresný súd (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22. mája 2018 žalobu zamietol.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke obsahujúcej aj písomné dojednanie o zmluvnej pokute. Žalovaní boli v omeškaní s vrátením pôžičky 97 dní. Podanou žalobou žalobca uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 1 % denne do úplného zaplatenia pôžičky vo výške 20 000 eur, čo predstavuje ročne 365 % z požičanej sumy. Výška zmluvnej pokuty uplatnená žalobcom za tri mesiace omeškania dosiahla skoro 100 % požičanej sumy, čo nemôže byť primeranou sankciou za porušenie povinnosti žalovaných. Dohoda o takejto výške zmluvnej pokuty sa prieči dobrým mravom, lebo jej obsah je v rozpore so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Pri úvahe, aká je primeraná výška zmluvnej pokuty, vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že žalobca nie je subjekt, ktorý by vykonával podnikateľskú činnosť pri poskytovaní úverov. Po splatnosti dlhu mohol síce získať úroky z vkladu v banke alebo inak dosiahnuť zisk, v spore ale neprodukoval žiadne argumenty, tvrdenia či iné prostriedky procesného útoku, na podklade ktorých by súd mohol odvodiť primeranosť zmluvnej pokuty. Z týchto dôvodov prvoinštančný súd neuplatnil svoje moderačné právo v zmysle § 545a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník alebo „OZ“), žalobou uplatnenú zmluvnú pokutu neznížil a žalobu ako celok zamietol.

Krajský súd (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 23. marca 2021 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci bol

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).