K otázke, či možno darovanie nehnuteľnosti zo strany dlžníka podradiť pod znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa

V aplikačnej praxi je sporné, či možno konanie dlžníka, ktorým daruje inej osobe svoju nehnuteľnosť s úmyslom poškodiť takouto majetkovou dispozíciou právo svojho veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky podradiť pod znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Ide o posudzovanie prípadov, v ktorých je bez rozumných pochybností preukázané, že veriteľ si reálne môže uspokojiť svoju pohľadávku iba z nehnuteľnosti, ktorú vlastní dlžník, pretože dlžník iný relevantný majetok nemá. Dlžník však svoju nehnuteľnosť daruje inej osobe (spravidla svojmu príbuznému), a to s cieľom (úmyslom), aby si veriteľ nemohol uspokojiť svoju pohľadávku z jeho majetku.

Podľa § 239 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ("TZ") sa trestného činu poškodzovania veriteľa dopustí ten, čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku.

Podstatou aplikačného problému je to, že v základnej skutkovej podstate trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) TZ sa nevyskytuje pojem "darovanie", kým v základnej skutkovej podstate trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. a) TZ (poškodzovanie veriteľa inej osoby) je už pojem "daruje" vyslovene uvedený.

Časť orgánov činných v trestnom konaní a súdov preto zastáva právny názor, že podradenie pojmu "daruje" pod základnú skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) TZ je neprípustnou analógiou a preto uvedené konanie dlžníka nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) TZ. Iná časť orgánov činných v trestnom konaní a súdov je však toho právneho názoru, že pojem "daruje" je súčasťou pojmu "inak odstráni", a preto uvedené konanie dlžníka napĺňa znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) TZ. V rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave sa tak napríklad vyskytli v odvolacom konaní dve rozhodnutia, ktoré dávajú na vyššie položenú otázku diametrálne odlišné právne stanoviská.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 5 T 76/2009 uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 TZ, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe (skutok je skrátený), že ...

... napriek tomu, že sa na notárskom úrade notárskou zápisnicou zaviazala zaplatiť poškodenému sumu 1 612 488 Sk, podpísala zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorou darovala byt číslo ... v Bratislave na B. ulici č. 1 vedený na liste vlastníctva č.... svojej matke, čím poškodenému spôsobila škodu vo výške 46 554,07 euro.

Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania obžalovanej rozsudkom sp. zn. 2 To 160/2009 z 11. februára 2010 podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku (ďalej aj "TP") zrušil predmetný rozsudok okresného súdu a sám podľa § 285 písm. b) TP oslobodil obžalovanú spod obžaloby na vyššie uvedenom skutkovom základe, pretože skutok nie je trestným činom.

Krajský súd v Bratislave svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že ako to vyplýva z ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a) TZ tohto trestného činu sa dopustí ten kto čo aj čiastočne zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni, čo aj len časť svojho majetku. Súd prvého stupňa v zhode s obžalobou tak