K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z 28. novembra 2019, sp. zn. 4 Cdo 196/2019, vo veci ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nadobudnutého vydržaním

Okresný súd Košice I v poradí piatym rozsudkom z 10. mája 2018, č. k. 14 C 1009/1997-648, uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť, a to parcelu č. 2374/2 s výmerou 57 m2 - záhrada, zapísanú na LV č. 4926 pre okres Košice I, obec Košice-Sever, katastrálne územie Severné Mesto, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zamietol vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou uvedenej parcely, a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcom v rozsahu 100 % a náhradu trov štátu, ktorých výška bude uvedená v samostatnom rozhodnutí po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Konštatoval, že vzájomnej žalobe žalovanej o určenie, že je výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku, nebolo možné vyhovieť. Hoci sa z vykonaného dokazovania javilo, že túto nehnuteľnosť nadobudli v roku 1994 vydržaním žalovaná a jej manžel - pôvodný žalovaný 1/ (dnes už nebohý) Vojtech Goóts do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale tým, že k vzájomnej žalobe po smrti pôvodného žalovaného 1/ nepristúpili aj jeho potomkovia (syn a dcéra), na ktorých spolu so žalovanou prešlo vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu k predmetnému pozemku po zosnulom poručiteľovi v 1/3, nemôže byť daný naliehavý právny záujem žalovanej na určení jej výlučného vlastníctva, pretože takéto určenie nezodpovedá skutočnosti (reálnemu stavu), a tak nevedie k odstráneniu spornosti práva. Keďže sporný pozemok nebol predmetom dedičského konania po pôvodnom žalovanom 1/, preto sa naň nemôže vzťahovať dohoda dedičov (žalovanej a potomkov), že (ostatné, iné) nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičského konania, nadobudla v celosti žalovaná bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov - potomkov. O spornom pozemku ako o novoobjavenom majetku bolo potrebné vykonať dodatočné dedičské konanie, ale až potom, keď okresný súd najskôr určí, že predmetný pozemok patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi, a následne vykoná vysporiadanie tejto parcely patriacej do dedičstva. Napokon podanej vzájomnej žalobe nebolo možné vyhovieť ani preto, že určenie vlastníckeho práva po nebohom manželovi žalovanej (pôvodnému žalovanému 1/) je len posúdením predbežnej otázky vo vzťahu k určovacej žalobe, že predmetný pozemok patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi, ktorej súčasná súdna prax dáva prednosť; v takomto konaní by však museli vystupovať všetci dedičia po nebohom, vrátane jeho potomkov, keďže ide o prípad nerozlučného spoločenstva. Vzhľadom na to, že súd vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala určenia, že je výlučnou (jedinou) vlastníčkou predmetného pozemku, zamietol, a keďže podľa zápisu v katastri nehnuteľností sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tohto pozemku žalobcovia, súdu neostávalo rozhodnúť inak, ako žalovanej uložiť povinnosť túto nehnuteľnosť vypratať a žalobcom odovzdať.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z 12. decembra 2018, sp. zn. 9 Co 331/2018, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie riadne a správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, takže s odôvodnením jeho rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil. Žalovaná v odvolacích námietkach neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu ňou tvrdených odvolacích dôvodov. Zár