K žalobe o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu (ZSP 22/2024)

Na odôvodnenie žalobca uviedol, že so žalovaným, ktorý je výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti"), uzatvoril 1. novembra 2014 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve [§ 50a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ")]. Žalovaný sa (ako budúci predávajúci) touto zmluvou zaviazal, že do 30 dní od doručenia výzvy uzatvorí so žalobcom (ako budúcim kupujúcim) kúpnu zmluvu, ktorou na neho prevedie sporné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 100 000 eur. Keď ale žalobca 30. marca 2017 vyzval žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy, žalovaný na jeho výzvu nereagoval a svoju povinnosť uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu nesplnil. Žalobca sa preto v zmysle § 50a ods. 2 OZ domáhal na súde, aby vyhlásenie vôle žalovaného bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

Zamietnutie žaloby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie vôle účastníka zmluvy o kúpe nehnuteľností, musí byť obsah zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou rozsudku. Právoplatné rozhodnutie, ktorým súd vyhovie takejto žalobe, nahrádza zmluvné vyhlásenie povinného subjektu, a tým dochádza k uzatvoreniu zmluvy. Takýto účinok však môže mať iba právny úkon, ktorý spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné pre jeho platnosť. V danom prípade kúpna zmluva pripojená k žalobe obsahuje údaje nezodpovedajúce skutočnosti. Nesprávnosti v nej uvedené sa týkajú označenia zmluvných strán a tiež vyhlásenia, že predmet kúpy nie je zaťažený právami tretích osôb. Výsledkami súdom vykonaného dokazovania bolo totiž preukázané nielen to, že žalobca v čase od uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zmenil svoje obchodné meno a sídlo, ale tiež to, že zmluvná voľnosť žalovaného je obmedzená – v inom súdnom konaní bolo vydané predbežné opatrenie zakazujúce mu nakladať so spornými nehnuteľnosťami a vedie sa voči nemu viacero exekučných konaní, v ktorých bolo zriadené exekučné záložné právo zaťažujúce predmet kúpy. Z týchto dôvodov nebolo možné žalobe vyhovieť.

Odvolací súd zdôraznil, že pri rozhodovaní o nahradení vyhlásenia vôle účastníka právneho úkonu súd nemôže na podstatných náležitostiach žalobcom predloženého návrhu zmluvy nič meniť. O žalobe požadujúcej nahradenie vyhlásenia vôle uvedeného v žalobe môže súd rozhodnúť len tak, že žalobe buď vyhovie, alebo ju zamietne. Esenciálnou súčasťou každej zmluvy je označenie zmluvných strán. V danom prípade bola v kúpnej zmluve pripojenej k žalobe uvedená obchodná spoločnosť, ktorá v čase rozhodovania súdu právne neexistovala. Pokiaľ táto spoločnosť neexistovala (nemala právnu subjektivitu), nebolo možné nahradiť prejav vôle žalovaného voči nej. Na okolnosť, že sídlo uvedenej spoločnosti bolo prenesené do iného štátu, mal reagovať žalobca zmenou žaloby. Navyše, už z dokladov pripojených k žalobe bolo zrejmé, že predmet kúpy je zaťažený ťarchami obmedzujúcimi žalovaného v nakladaní s nehnuteľnosťami. V čase po uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve boli žalovanému uložené viaceré zákazy disponovať s predmetom kúpy, čo mu objektívne znemožnilo uzatvoriť kúpnu zmluvu. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno súdnym rozhodnutím nah