Eventuálny petit

§ Žalobkyňa sa v konaní domáhala a/ určenia neplatnosti kúpnej zmluvy spísanej 3. decembra 1999 notárom JUDr. Š. S. vo forme notárskej zápisnice, ktorou predala žalovanej nehnuteľnosti v katastrálnom území V. zapísané na liste vlastníctva č. xxx ako dom a zastavané plochy vo výmere 186 m2 za kúpnu cenu 1 507 668 Sk (ďalej len "kúpna zmluva"), príp. b/ určenia, že je výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností.

Žalobkyňa poukazovala na to, že kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, preto od nej odstúpila 19. októbra 2000. Do finančnej tiesne sa dostala z dôvodu narastajúceho dlhu voči peňažnému ústavu, nápadne nevýhodné podmienky založilo podhodnotenie predávaného domu oproti skutočnému stavu (až o 1 000 000 Sk).

Okresný súd rozsudkom z 24. mája 2012 žalobu zamietol.

Vychádzal z toho, že žalobkyňa platne neodstúpila od kúpnej zmluvy, lebo pri uzatvorení kúpnej zmluvy nekonala v tiesni (stav jej tiesne nemôže vyplývať z toho, že sa sama dobrovoľne v inom právnom vzťahu stala ručiteľkou). Vzhľadom na to, že bola iniciátorkou kúpnej zmluvy, neobstojí ani jej argumentácia, podľa ktorej konala v omyle. So zreteľom na okolnosti predaja mala možnosť dôsledne si premyslieť celú záležitosť, vedela, aká je cena predmetu predaja, pred podpísaním kúpnej zmluvy sa oboznámila so znaleckým posudkom o cene predávaných nehnuteľností. Kúpna zmluva bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, má všetky náležitosti platného právneho úkonu. Súd nevyhovel ani jednému z petitov žaloby "aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu". Rozhodol aj o náhrade trov konania.

Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku odvolanie, ktorým sa domáhala zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Nestotožnila sa s jeho názorom, že na požadovanom určení (neplatnosti kúpnej zmluvy) nemá naliehavý právny záujem. Pokiaľ by totiž dosiahla toto určenie, vytvoril by sa tým pevný základ pre neskoršie majetkové vyrovnanie sa so žalovanou. Bez žalobou požadovaného určenia zostáva právne postavenie žalobkyne značne neisté. Súdu prvého stupňa vytkla aj nedostatočné posúdenie dôsledkov rozdielov medzi výškou kúpnej ceny uvedenou v kúpnej zmluve (ktorá nevyjadrila cenu celého jedného podlažia domu, porastov, skutočnú cenu oplotenia a kanalizácie) a jej výškou zistenou v priebehu dokazovania, ako aj neodstránenie nejasností ohľadom vyplatenia kúpnej ceny. Údaj o kúpnej cene uvedený v kúpnej zmluve nezodpovedá skutočnej vôli konajúcich. Táto skutočnosť zakladá absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobkyňa pri jej uzatváraní konala v omyle, na podklade nesprávneho a neúplného znaleckého posudku o cene predávaných nehnuteľností. Tento omyl je právne významný, lebo celý predaj organizovala žalovaná.

Krajský súd rozsudkom z 24. septembra 2013 napadnutý rozsudok potvrdil.

V odôvodnení poukázal na to, že žalobkyňa odvolaním nenapadla výrok zamietajúci žalobu v časti, ktorou sa domáhala určenia vlastníctva sporných nehnuteľností; uvedený výrok preto nadobudol právoplatnosť. V odvolacom konaní bolo preto potrebné posúdiť len opodstatnenosť tvrdenia žalobkyne, že kúpna zmluva je relatívne neplatná z dôvodu omylu (§ 49a OZ), v ktorom konala pri urobení tohto právneho úkonu. Žalobkyni ako objednávateľke znaleckého posudku musela byť známa všeobecná hodnota predávaných nehnuteľností. Mala dostatok možností presvedčiť sa vopred o reálnosti stanovenia ceny nehnuteľností. Právny poriadok pritom účastníčkam kúpnej zmluvy dovoľoval dohodnúť v porovnaní so znaleckým posudkom kúpnu cenu vyššiu aj nižšiu.

Žalobkyňa v kúpnej zmluve celkom jednoznačne prejavila vôľu predať nehnuteľnosti za 1 507 668 Sk. Navyše, žalobkyňa a žalovaná boli účastníčkami celého kompl