Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Niektoré aspekty zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín

Cieľom tohto článku je priblížiť si právnu úpravu, ktorá upravuje problematiku zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Druhým cieľom je pozdvihnúť nutnosť sociálno-poisťovacích vzťahov v rámci pracovného pomeru vo všeobecnosti, ale aj v prípade zamestnania cudzinca. Ďalším cieľom je vymedziť okruh sankcií, ktoré nastúpia v dôsledku porušenia, resp. nesplnenia si určitej povinnosti vyplývajúcej zo zákona. V závere článku sa budem zaoberať dôležitou otázkou (ne)potrebnosti pracovnej sily, ktorá má prísť na naše územie z krajín tretieho sveta.
The aim of this article is to approximate the legislation governing the employment of third-country nationals. The secondary objective is to raise the need for social-insurance relations in the context of employment in general, but also in the case of employment of foreigners. Another objective is to define the range of sanctions that will be incurred as a result ofa violation or violation failure to comply with a legal oblgation. At the end of the article, you may be interested in forces to come to our territory from a third world country.
SKALICKÝ, T.: Niektoré aspekty zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín; Justičná revue, 72, 2020, č. 11, s. 1371 - 1384.

V súčasnosti je veľmi rozšírené medzi zamestnávateľmi zamestnávať ľudí z tretích krajín, teda krajín mimo EÚ, z praktického hľadiska ide o tzv. "lacnú pracovnú silu". Tento trend ovplyvnil nielen hospodársku oblasť, ale aj mnoho ďalších oblastí.
1 Pojem štátny príslušník tretej krajiny
Na začiatok je potrebné vedieť zadefinovať, kto je štátny príslušník tretej krajiny. Na túto otázku nám poskytuje odpoveď zákon, resp. ide o legálnu definíciu, ktorá je obsiahnutá v § 2 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. zákon o pobyte cudzincov - znie:
"Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti".
2 Pramene upravujúce zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny
Právne predpisy, ktoré čiastkovo vymedzujú túto problematiku, sú nasledovné:
-
Smernica 2009/50/ES (ďalej len "smernica č. 50")
-
Smernica 2009/52/ES
-
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011
-
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
-
Zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o pobyte cudzincov")
-
Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o službách zamestnanosti")
-
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
-
Zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
-
Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnenízákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
-
Zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení
-
Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákonník.
3 Spôsoby, ktoré zamestnávateľ môže využiť
Zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníkatretej krajiny len za predpokladu, že ide o jeden z nasledujúcich spôsobov, ktorý je vymedzený v § 21 zákone o službách zamestnanosti:
a)
je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len "modrá karta"),
b)
má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,
c)
má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
d)
má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,
e)
má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníkatretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo
f)
spĺňa podmienky uvedené v § 23a (napríklad sem zaraďujeme azylantov, osoby ktorým sa poskytlo dočasné útočisko).
1)
Smernica č. 50 bola implementovaná do zákona č. 223/2011 Z.z. o pobyte cudzincov; ide o pôvodný zákon, ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2012 nahradený úplne novým právnym predpisom, zákonom č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Čo sa týka samotnej úpravy nového zákona, prišlo len k formálnemu prijatiu, teda bolo prevzaté celé pôvodné znenie predchádzajúceho zákona, preto zmeny ohľadne právnej úpravy modrej karty EÚ nemožno badať. Nový právny predpis však priniesol menšiu zmenu, ktorou prišlo k nahradeniu pôvodného termínu "cudzinec" za súčasný termín "štátny príslušníktretej krajiny". Právna úprava modrej karty EÚ je v súčasnosti upravená v prvom oddiele tretej časti (ustanovenia § 37 - § 41), ide o osobitné ustanovenia o prechodnom pobyte - modrá karta. Zmienku o modrej karte môžeme badať v ustanovení § 21 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Modrá karta predstavuje povolenie na prechodný pobyt.
Modrá karta EÚ -
"je typ prechodného pobytu, ktorý sa vydáva štátnym príslušníkom tretích krajín na účel vysokokvalifikovaného zamestnania"
2)
Predpokladom na jej udelenie je tzv. vyššia odborná kvalifikácia (napr. vysokoškolské vzdelanie). Žiadosť o jej udelenie sa podáva na zastupiteľský úrad SR v štáte, kde má cudzinec trvalý pobyt alebo je občanom daného štátu; prílohou žiadosti musí byť pracovná zmluva na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania alebo písomný prísľub zamestnávateľa, ktorý ním potvrdzuje prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, pretože toto zamestnanie zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu; ďalšou prílohou je doklad preukazujúci vyššiu odbornú kvalifikáciu. Po vydaní modrej karty vznikajú jej držiteľovi tieto oprávnenia:
-
vstúpiť na územie SR, rovnako aj na územie iného členského štátu Európskej únie,
-
zdržiavať sa na území SR, rovnako aj na území iného členského štátu Európskej únie,
-
pracovať na území SR, rovnako aj na území iného členského štátu Európskej únie,
-
cestovať do zahraničia (zahŕňa to aj krajinu, z ktorej pochádza) a, samozrejme, je mu umožnený návrat späť.
Modrá karta má určité časové obmedzenie, zvyčajne je viazaná na štvorročnú časovú platnosť. Platnosť modrej karty si však môžu členské štáty určiť rozlične, v rozmedzí jedného až štyroch rokov. Platnosť modrej karty závisí vždy od doby, na ktorú sa uzatvára pracovná zmluva. V prípade, ak sa pracovná zmluva uzavrie na kratšíčas, modrá karta EÚ sa vydá alebo predĺži na čas trvania tejto pracovnej zmluvy plus tri mesiace.
3)
Členské štáty majú, v zmysle čl. 9 Smernice 2009/50/ES, právo odňať alebo odmietnuť obnovenie modrej karty a to v taxatívne vymedzených prípadoch; napríklad ak ide o verejný poriadok, verejnú bezpečnosť, verejné zdravie. Právo, ktoré vyplýva členským štátom z čl. 9 Smernice č. 50, nezahŕňa možnosť odňať modrú kartu v prípade dočasnej nezamestnanosti jeho držiteľa, resp. samotná dočasná nezamestnanosť nie je dôvodom na jej odňatie, jej držiteľa oprávňuje zdržiavať sa na území príslušného členského štátu s cieľom nájsť si novú prácu. Uvedené platí len za predpokladu, že dočasná strata práce nepresiahne tri po sebe nasledujúce mesiace, alebo sa nevyskytne častejšie ako raz počas trvania platnosti modrej karty EÚ. Držiteľ modrej karty je povinný začiatok obdobia svojej nezamestnanosti oznámiť príslušným orgánom členského štátu pobytu. A zároveň, ak si (aj nezamestnaný) držiteľ nájde nové zamestnanie, je povinný si vyžiadať predchádzajúce písomné schválenie zmeny zamestnávateľa príslušným orgánom členského štátu. Príslušný orgán má lehotu 90 dní na preskúmanie žiadosti a schválenie zmeny zamestnávateľa, pričom členský štát je povinný umožniť držiteľovi modrej karty EÚ zotrvať na jeho území do momentu schválenia alebo zamietnutia tejto zmeny.
4)
Udelenie
prechodného pobytu na účel výkonu zamestnania
predstavuje najviac využívanú formu prístupu na pracovný trh SR.
Štátny príslušníktretej krajiny nebude žiadať o povolenie na zamestnanie, ale len o prechodný pobyt na účel zamestnania, pričom sa bude prihliadať na situáciu na trhu práce a možnosť obsadenia voľného pracovného miesta uchádzačom o zamestnanie.
5)
V takom prípade je zamestnávateľ povinný oznámiť voľné pracovné miesto príslušnému úradu práce, najmenej 20 pracovných dníod podania žiadosti o prechodný pobyt, prípadne jeho obnovu. V danom prípade môže nastať situácia, kedy príslušný úrad práce nebude prihliadať na situáciu na trhu práce a zároveň nebude posudzovať možnosť obsadenia voľného pracovného miesta, ak:
1)
pôjde o zamestnanie v nedostatkovej profesii; v príslušnom okrese je do 30 % zamestnaných štátnych príslušníkov tretích krajín,
2)
pôjde o vnútropodnikové presuny,
3)
pôjde o zamestnania a dočasné pridelenia štátneho príslušníkatretej krajiny ADZ k užívateľskému zamestnávateľovi v nedostatkovej profesii v príslušnom okrese, pričom počet štátnych príslušníkov tretej krajiny zamestnaných u užívateľského zamestnávateľa, vrátane dočasne pridelených, nepresiahne 30 % z celkového počtu zamestnancov,
4)
pôjde o zamestnanie štátneho príslušníkatretej krajiny, ktorý vykonáva v SR sústavnú vzdelávaciu alebo vedeckú činnosť ako pedagogický zamestnanec, vysokoškolský učiteľ, výskumný pracovník alebo umelecký pracovník vysokej školy.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).