Uplatnenie princípu vzájomnosti v prípade žaloby o vrátenie daru

Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 14. septembra 2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia daru.

Výsledkami dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca nehnuteľnosti označené v žalobe daroval žalovanej zmluvou z 21. júla 2014, pričom jeho úmyslom vtedy bolo, aby sa žalovaná stala spoluvlastníčkou pozemku, na ktorom plánovali postaviť dom, v ktorom chceli spolu žiť. Po vzájomných nezhodách, ktoré viedli k ukončeniu ich partnerského vzťahu, zostali medzi nimi nevyriešené majetkové otázky, a to aj vo vzťahu k predmetu daru. Súd prvej inštancie za výzvu žalobcu na vrátenie daru žalovanou považoval (až) žalobcom podanú žalobu, nie niektorý z jeho úkonov v rámci pokusu o majetkové usporiadanie so žalovanou. V ďalšom zdôraznil, že predpokladom vrátenia daru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nie podľa subjektívneho názoru darcu. V okolnostiach daného prípadu bolo na žalobcovi, aby preukázal také správanie žalovanej, ktoré by objektívne bolo v kvalifikovanom "hrubom" rozpore s dobrými mravmi, to sa mu ale nepodarilo. Žalobca nepreukázal, že sa žalovaná správala voči nemu alebo voči členom jeho rodiny spôsobom "hrubo" porušujúcim dobré mravy. Za také správanie žalovanej nepovažoval súd používanie vulgárnych výrazov o žalobcovi v SMS správach zaslaných tretím osobám, ani jej nevhodné správanie k deťom žalobcu a nenáležité vyjadrovanie sa o nich, ale ani neposkytnutie pomoci žalobcovi pri výstavbe rodinného domu či šírenie nepravdivých informácií, ktorými sa údajne snažila poškodiť jeho dobré meno. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca preukázal iba neslušné správanie žalovanej, znaky ktorého však z hľadiska intenzity a sústavnosti neboli relevantné v zmysle § 630 OZ. Z týchto dôvodov žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 12. decembra 2018 napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP").

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukázal. Aj podľa jeho názoru bolo v konaní preukázané neslušné správanie žalovanej k žalobcovi a jeho deťom, ktoré nezodpovedá dobrým mravom, žalobca ale nepreukázal, že išlo o jej správanie "hrubo" porušujúce dobré mravy. Žalovaná namietaným spôsobom konala v čase ich vzájomne rozvráteného partnerského vzťahu a žalobcu označila vulgarizmom pri jej písomnom styku s tretími osobami (teda nie na verejnosti); jej správanie pritom nenieslo znaky sústavnosti (preukázané boli len dve SMS správy zaslané dvom osobám). Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval z hľadiska procesného v plnom súlade so zákonom, pričom na podklade riadne vykonaného dokazovania dospel k vecne správnemu právnemu záveru, že správanie žalovanej k žalobcovi z hľadiska intenzity alebo sústavnosti nemožno považovať za relevantné podľa ustanovenia § 630 OZ.

Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

Žalobca v dovolaní zastával názor, že súdy mu znemožnili realizáciu jeho procesných oprávnení a zasiahli do jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal pritom na ich (podľa neho) nesprávny procesný postup, ktorý sa týkal prijímania skutkových záverov o spornosti alebo nespornosti obsahu SMS správ. Zastával názor, že súdy nezistili dostatočne rozhodujúce skutkové okolnosti a na podklade nedostatočne vykonaného dokazovania rozhodli vecne nesprávne. Procesne nesprávny bol ich postup aj pokiaľ ide o vyhodnotenie účinkov "konkludentnej dohody" strán sporu o usporiadaní ich majetkových vzťahov. Argumentáciu týkajúcu sa zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP doplnil konštatovaním, že procesným postupom súdov bola porušená zásada rovnosti strán sporu a kontradiktórnosti civilného sporového procesu. Podľa názoru žalobcu spočíva dovolaním napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom posúdení veci, pri ktorom sa odvolací súd odklonil od právnych záverov dovolacieho súdu vyjadrených v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 2 Cdo 108/2007 (ktoré medziiným riešilo problematiku princípu vzájomnosti a zrejmého nepomeru správania sa obdarovaného a darcu) a v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 53/2006 (v ktorom bolo zdôraznené, že ak sa darca domáha vrátenia daru, treba mať pri posudzovaní správania obdarovaného na zreteli, či ide o rozpor s dobrými mravmi dosahujúci značnú intenzitu, príp. o rozpor s dobrými mravmi majúci znaky konania, ktoré je sústavné a svojím trva