Glosa k rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. Zn. 7 Svk 45/2022 z 27.3.2024 (posúdenie prejudiciálnej otázky v odôvodnení súdneho rozhodnutia a záznam do katastra nehnuteľností)

Rozhodnutie civilného súdu neraz závisí od posúdenia prejudiciálnej otázky, ktoré môže obsahovať závery týkajúce sa právneho osudu nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností. Civilný súd v rámci posúdenia prejudiciálnej otázky totiž môže v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatovať neplatnosť právneho úkonu, ktorý bol podkladom pre vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, alebo inú právnu skutočnosť týkajúcu sa právneho osudu nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností. Je preto relevantná otázka, či a ak áno, za akých podmienok môže byť posúdenie prejudiciálnej otázky v rámci odôvodnenia rozhodnutia civilného súdu podkladom na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. K tejto otázke sa vyjadril Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7 Svk 45/2022 z 27.3.2024 (ďalej aj "glosovaný rozsudok"), v ktorom prezentoval stanovisko, s ktorým je potrebné v plnom rozsahu súhlasiť a ktoré predstavuje príspevok najvyššieho správneho súdu do diskurzu vo veci záväznosti rozhodnutí civilných súdov v kontexte zápisov do katastra nehnuteľností. V glosovanom rozsudku sa pritom najvyšší správny súd v nadväznosti na argumentáciu žalobcu s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/00 z 19.6.2003 zmienil, i keď len skutočne veľmi stručne a rozhodne nie komplexne, o dôsledkoch zrušenia súdneho rozhodnutia, ktoré bolo podkladom na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností.