Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

K súvzťažnosti verejnej moci a verejnej správy

KUKLIŠ, P.: K súvzťažnosti verejnej moci a verejnej správy. Právny obzor, 108, 2025, č. 1, s. 35 – 51.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2025.1.03

On the interrelationship of public power and public administration. Power is the fundamental concept in social science in the same sense in which Energy is the fundamental concept in physics. (B. Russell). „Public Power“ is a typical polysemic term. The perception of power, as one of the basic conditions for the development of society, but also of other communities (e.g. family, village, association of citizens), is typical of a significant multimeaning, often of a contradictory nature. Correlation between public administration and public power is a fundamental theorem. Power is a necessary condition for organizing, management, administration, or any combined activity. In our terms, we respect the opinion that public power is the power that authoritatively decides on the rights and obligations of subjects, either directly or indirectly. The entity whose rights and obligations are decided by a public authority is not on an equal footing with this authority, and the content of the decision of this authority does not depend on the subject‘s will. On the other hand, it is appropriate to respect the fact that the public power operation of public administration is not reduced only to „classical“ or apparently powerful manifestations of public administration, such as the authoritative imposition of duties, imposition of sanctions, enforcement actions or direct police interventions. Public administration - as a segment of public power - largely performs public administration activities that do not have an authoritarian character, that have the character of services. Public administration also carries out its activities through forms that have a horizontal character. It is appropriate to consider whether the activity of public administration can be generally classified as (i) superior (intervening) activity (public power character), (ii) non-superior (caring) activity (public semi-power character) and (iii) private law activity, which does not have a public administrative character. This hypothesis takes into account the thesis that soft power is power only if it rests on a foundation of hard power (S. P. Huntington). This text is polemical. (Respectable confrontation is perhaps the best source of knowing.)

Key words: public power, public administration, superior (intervening) activity of public administration, non-superior (caring) activity of public administration

Úvod
Moc je súčasťou každodenného života. Je prítomná v neformálnych vzťahoch, vo formálnych situáciách, v odborných záležitostiach, ako aj pri hľadaní tvorivých riešení. Je úzko spätá s rozhodovacími procesmi v rôznych spoločenstvách, na rôznych úrovniach. Je organickou súčasťou súťaže politických síl, manažérskeho prostredia, ozbrojených síl, mediálneho prostredia, výchovy a vzdelávania, a v neposlednom rade aj zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, systému územnej i záujmovej samosprávy.
1)
Nie je to teda inak ani v prípade verejnej správy. Pri jej charakterizovaní viacero teoretikov dochádza k záveru, že verejná správa, vzhľadom na jej povahu, je definične "neuchopiteľná". Nie je možné ju vyčerpávajúco definovať, je možné ju popísať.
2)
Konštantou je fakt, že pri opise verejnej správy nemožno "obísť" skutočnosť, že verejná správa a verejná moc sú vo vzťahu korelácie.
"Chci-li dojíti k pojmu správy, musím začíti základní thesí, že lid je jediným zdrojem veškeré státní moci, jak je uvedeno v naší ústavní Iistině z 29. února 1920 v § 1, odst. 1."
3)
V tejto súvislosti sa natíska otázka, aký charakter má verejná moc, ktorú orgány verejnej správy svojou činnosťou vykonávajú.
1. Moc
"Moc" je fenomén, ktorý výrazným spôsobom determinoval/determinuje status (v širokom zmysle slova) človeka a v globále dejiny ľudstva.
"Neexistujú dejiny ľudstva, existuje len nekonečné množstvo dejín všetkých aspektov ľudského života. A jedným z nich sú dejiny politickej moci. Tie sú povýšené na dejiny sveta. Tvrdím ale, že je to len urážka každého slušného poňatia ľudstva
."
4)
K. R. Popper ako dôvody povýšenia dejín politickej moci na dejiny sveta uvádza, že (i) moc ovplyvňuje "nás všetkých"; (ii) ľudia inklinujú k uctievaniu moci a (iii) tí, ktorí sú "pri moci", chcú byť uctievaní a mohli by si svoje prianie vynútiť.
5)
Moc je základným pojmom v sociálnej vede v rovnakom zmysle, v akom je energia základným pojmom vo fyzike.
6)
Podľa M. Webera môžeme moderný štát zo sociologického hľadiska definovať "
na základe špecifického prostriedku, ktorý mu je vlastný ako každému politickému zväzu: na základe fyzického násilia
."
7)
"‚
Každý štát sa zakladá na násilí'
[...]
Prirodzene, násilie nie je asi normálny či jediný prostriedok štátu; to netvrdím, tvrdím však, že je to jeho špecifický prostriedok. Práve dnes je vzťah štátu a násilia zvlášť intímny
."
8)
Moc je nevyhnutné spojivo reprodukcie spoločnosti a správania jednotlivcov. Pojem moci vyplýva z dvoch zdrojov: z nevyhnutnosti reprodukcie života a schopnosti človeka formulovať alternatívy svojho správania, t.j. zo slobody človeka. Moc je obmedzením slobody jednotlivca za účelom reprodukcie skupiny (spoločnosti). Moc slobodu obmedzuje a súčasne ju zabezpečuje.
9)
Moc možno vymedziť ako schopnosť ľudských subjektov meniť správanie iných sociálnych subjektov. Dôležité je zdôrazniť, že "
pod zmenou sa rozumie i zachovanie predošlého vzťahu, ak by bez uplatnenia moci došlo k zmene
".
10)
Moc chápaná ako schopnosť existuje bez ohľadu na to, či sa uplatňuje, resp. prejavuje.
11)
1.1
Z politologického hľadiska je moc spoločenskou produkciou účinku, ktorý určuje schopnosti, činy, presvedčenie alebo správanie aktérov. Moc sa netýka výlučne hrozby alebo použitia sily (nátlaku) jedným aktérom voči druhému, ale môže byť použitá aj prostredníctvom difúznych prostriedkov (ako sú inštitúcie). Moc môže mať aj štrukturálne formy, pretože nariaďuje aktérom vo vzájomnom vzťahu (ako je rozlišovanie medzi pánom a zotročenou osobou, zamestnávateľom a zamestnancami, rodičom a dieťaťom, politickým zástupcom a jeho voličmi atď.), a diskurzívne formy, keďže kategórie a jazyk môžu niektorému správaniu a skupinám prepožičiavať legitimitu nad inými.
12)
Podľa klasickej definície je moc pravdepodobnosť, že jeden činiteľ bude schopný presadiť vlastnú vôľu napriek odporu iných.
13)
M. Weber túto výrazne vplyvnú definíciu formuloval aj týmto spôsobom: "‚
/m/oc'(Macht) je pravdepodobnosť, že jeden aktér v rámci sociálneho vzťahu bude schopný vykonávať vlastnú vôľu aj napriek odporu, bez ohľadu na základ, na ktorom táto pravdepodobnosť spočíva
."
14)
Weberovo ponímanie moci sa považuje za neutrálne; vládnutie neslúži výhradne všeobecnému blahu a výhradne ani nejakému záujmu; jednoducho tu ide o donucovanie.
15)
S. P. Huntington konštatuje, že moc je schopnosť jednotlivca alebo skupiny meniť konanie jednotlivca alebo skupiny. Konanie možno zmeniť motiváciou, nátlakom alebo presvedčovaním.
16)
Vo svete dochádza k rozkladu tvrdej moci, pričom v porovnaní s minulosťou sú najmocnenejšie štáty čím ďalej menej schopné využívať na dosiahnutie svojich cieľov tradičné mocenské zdroje; "
mäkká moc je rovnako dôležitá ako tvrdá moc príkazu
".
17)
Moc nie je definovaná pomocou práva. Mnoho definícii však izuje právo aj pomocou moci.
18)
Právo a politická moc sú prepojené nielen prostredníctvom presadzovania, ale aj v legislatívnom procese. Legitímna tvorba zákonov si vyžaduje demokratický postup, ktorý je vytvorený s "
pomocou vládnej moci
". A výkonná moc realizuje uzákonené právne normy prostredníctvom "
organizovaných úradov verejnej správy
".
19)
"
Politická moc nie je navonok postavená vedľa zákona, ale je skôr
predpokladaná
zákonom.
"
20)
Vzťah medzi právom a politickou mocou je obojstranný. Nielen právo predpokladá politickú moc; politická moc, aspoň v ústavnom štáte, predpokladá právo. Systém štátnych úradov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva politická moc, je organizovaný prostredníctvom zákona. A politická moc sa z veľkej časti vykonáva prostredníctvom zákona. Politické rozhodnutia "
vďačia za svoju kolektívnu záväznosť právnej forme, v ktorej sú odeté
".
21)
1.2
Pre ponímanie moci ako jednej zo základných podmienok vývoja spoločnosti, ale i iných komunít (napr. rodina, obec, združenie občanov), je typická výrazná viacvýznamovosť, často protirečivého charakteru.
"
Moc nie je nikdy vlastnosťou jednotlivca; patrí skupine a existuje iba tak dlho, pokým skupina zostáva pohromade
."
22)
H. Arendtová zdôrazňuje, že "[
p
]
odstatou každej vlády je nepochybne moc, avšak nie násilie.
"
23)
Moc je kategóriou "cieľom o sebe". "
Avšak samotná mocenská štruktúra predchádza a pretrváva všetky zámery, takže moc bez toho, aby
[
...
]
bola prostriedkom k nejakému cieľu, je v skutočnosti práve podmienkou, ktorá umožňuje skupine ľudí myslieť a konať podľa kategórií prostriedku a cieľa.
"
24)
Táto autorka zároveň konštatuje, že" [
m
]
oc nepotrebuje žiadne ospravedlnenie, pretože je súčasťou samotnej existencie politických spoločenstiev; to, čo potrebuje, je legitimita.
[
...
]
Moc vzniká, kedykoľvek sa ľudia spoja a konajú v súčinnosti, avšak svoju legitimitu odvodzuje skôr z pôvodného spojenia, než z akéhokoľvek možného následného činu
."
25)
"Hoci moc a násilie sú si vzájomne vzdialené javy, zvyčajne sa vyskytujú spoločne."
26)
"V priamej kolízii medzi násilím a mocou možno len ťažko pochybovať o výsledku. Keby sa Gándhího mocná a úspešná stratégia nenásilného odporu stretla s iným nepriateľom než s Anglickom - so Stalinovým Ruskom, s Hitlerovým Nemeckom alebo i s predvojnovým Japonskom - výsledkom by nebola dekolonizácia, ale krviprelievanie a poroba."
27)
M. Foucault napriek tomu, že odmietal naformulovať komplexnú definíciu moci, netradičnými spôsobmi výrazne prispel k analýze tohto fenoménu.
"Pri definovaní účinkov moci ako represie, ak prijmeme čisto právnu koncepciu takejto moci, identifikuje sa moc so zákonom, ktorý hovorí nie, moc sa berie predovšetkým ako prenášanie sily zákazu."
28)
M. Foucault tvrdí, že toto je úplne negatívna, úzka, kostrová
(skeletal)
koncepcia moci, ktorá bola až prekvapivo rozšírená. "
Ak by moc nebola ničím iným ako represívnou/represiou, ak by nikdy nerobila nič iné, len hovorila nie, naozaj si myslíte, že by bol človek prinútený ju poslúchať? To, čo robí moc dobre, čo ju robí akceptovanou, je jednoducho fakt, že nás neťaží len ako sila, ktorá hovorí nie, ale že prechádza a produkuje siete, vyvoláva potešenie, formuje poznanie, produkuje diskurz. Toto je potrebné považovať za produktívnu sieť, ktorá prechádza celým sociálnym telesom (social body) oveľa viac než negatívna inštitúcia, ktorej funkciou je represia."
29)
Vládnutie sa v minulosti netýkalo len politických štruktúr alebo riadenia štátov; nezahŕňalo len legitímne konštituované formy politickej alebo ekonomickej podriadenosti, ale aj spôsoby konania, viac-menej uvážené alebo vypočítané, ktoré boli predurčené pôsobiť na možnosti konania iných ľudí.
"Vládnuť v tomto zmysle znamená štruktúrovať možné konanie iných
. [...]
Vzťah, vlastný moci, by sa teda nehľadal na strane násilia alebo boja, ani na strane dobrovoľného spájania (to všetko môže byť prinajlepšom iba nástrojom moci), ale skôr v oblasti singulárneho spôsobu pôsobenia, nie vojnového ani právneho, ktorým je vládnutie (vláda)
."
30)
M. Foucault polemizuje s M. Weberom. "
Max Weber položil otázku: Ak sa niekto chce správať racionálne a regulovať svoje konanie podľa skutočných zásad, ktorej časti svojho ja by sa mal vzdať? Aká je asketická cena rozumu? Akému druhu askézy by sa mal človek podriadiť? Položil som opačnú otázku: Ako si určité druhy zákazov vyžadovali cenu určitých druhov vedomostí o sebe? Čo musí človek o sebe vedieť, aby bol ochotný sa čohokoľvek zriecť?"
31)
Možno sa oprávnene domnievať, že náročné (častokrát neopodstatnene "náročné"...) spravovanie vecí verejných si vyžaduje "zbližovanie" naznačených koncepcií moci. Utopicky vyjadrené: verejná moc (jej jednotlivé segmenty) by sa v najvyššej možnej miere mala správať tak, aby "objekt" verejnej moci si túto otázku kládol len v "rozumnej miere".
"
Mocenský vzťah a odmietnutie slobody podriadiť sa ... nemožno oddeliť. Rozhodujúcim problémom moci nie je problém dobrovoľného otroctva (ako by sme sa mohli snažiť byť otrokmi?). V samom srdci mocenského vzťahu, ktorý ho neustále vyvoláva, je vzdorovitosť vôle a neústupčivosť slobody. Skôr než hovoriť o základnej slobode, bolo by lepšie hovoriť o ,agonizme' - o vzťahu, ktorý je zároveň vzájomným podnecovaním a bojom; ide skôr o konf
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 1/2025

1/2025
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov