2. Materiálne a formálne poňatie verejnej správy
Vo všeobecnosti sa verejná správa poníma v dvoch základných významoch: v
materiálnom,
charakterizovanom druhom administratívnej (správnej) činnosti, a vo
formálnom
, charakterizovanom inštitúciami vykonávajúcimi verejnú správu.
Pod verejnú správu -
v materiálnom poňatí
- možno subsumovať veľké množstvo aktivít, ktoré sú výrazne diferencované.
10)
Obdobná situácia je i v prípade
formálneho poňatia
verejnej správy: verejnú správu vykonávajú najmä orgány štátnej správy, subjekty územnej samosprávy,
11)
subjekty záujmovej samosprávy,
12)
právnické osoby a fyzické osoby na základe zákonného zmocnenia.
V tejto súvislosti Najvyšší správny súd České republiky v rozsudku Sb. NSS č. 1382/2007 konštatuje, že
"... pojmu veřejná správa je přikládán různý význam; tento termín je v zásadě možno chápat jako určitý druh činnosti (spravování) nebo instituci (organizaci, úřad), která veřejnou správu vykonává. Je proto rozlišováno materiální a formální pojetí veřejné správy. Z hlediska materiálního je veřejná správa v současnosti definována negativně jako souhrn činností, které nelze kvalifikovat jako zákonodárství nebo soudnictví. Jak vyplývá i z rozhodovací činnosti Nejvyššího správního soudu (reprezentované např. rozsudkem ze dne 27.4.2006, čj. 4 Aps 3/2005-35) či z rozhodování Ústavního soudu (např. nález ze dne 12.9.2006, sp. zn. II. ÚS 53/2006), judikatura se v současnosti kloní spíše k materiálnímu pojetí veřejné správy. Proto lze zmíněnou otázku uzavřít tak, že i Nejvyšší kontrolní úřad vykonává veřejnou správu v materiálním smyslu, ačkoliv formálně není správním úřadem."
Je prirodzené, že materiálne a formálne vymedzenie verejnej správy sa úplne nekryje (túto súvzťažnosť možno chápať ako prienik množín). V prvom prípade je rozhodujúcim kritériom druh činnosti (t.j. spravovania), a nie charakter inštitúcie, ktorá ju vykonáva; v druhom prípade rozhodujúcim kritériom je povaha inštitúcie a verejné úlohy, ktoré je povinná v rámci inštitucionalizovanej deľby moci plniť.
13)
Príspevok Towards A Theoretical Definition of Public Administration je tiež súčasťou kánonu, podľa ktorého neexistuje univerzálne prijateľná definícia verejnej správy. Autori definícií, ktoré boli predmetom analýzy, zastávajú názor, že verejná správa má do činenia s riadením alebo správou ľudí v konkrétnej enkláve smerom k poskytovaniu služieb, ktoré zlepšia kvalitu života ľudí. Vláda prostredníctvom nástroja verejnej služby využíva dostupné zdroje ľudí na zabezpečenie ich základných potrieb vrátane bezpečnosti.
14)
Doterajšie poznatky preukazujú, že verejná správa sa, ako už bolo naznačené, "vzpiera" jednoznačnej definícii. Definovanie fenoménu verejná správa, rovnako ako iné spoločenské fenomény, má podmienenú platnosť a má, dobrom zmysle slova, obmedzenú hodnotu.
15)
Situáciu komplikujú nárast a výrazná modifikácia verejno-správnych úloh, súvisiacich s vývojom spoločností, ako aj úroveň poznania v tejto oblasti. Definícia vyjadruje (resp. by mala vyjadrovať) súhrn dosiahnutého stavu poznania a je prirodzené, že podlieha zmene.
Často sa verejná správa - ako kvázi
ultima ratio
- vymedzuje ako súhrn činností, ktoré nie je možné definovať ako zákonodarstvo alebo súdnictvo; resp. že je vhodnejšie verejnú správu popísať, než ju definovať.
16)
Napriek tomu existuje, z rôznych dôvodov (napr. pedagogických), množstvo definícií.
Verejná správa sa zrejme najčastejšie charakterizuje ako činnosť vykonávaná vo verejnom záujme, pri riadení verejných záležitostí, ako zámerná činnosť sledujúca dosiahnutie určitého cieľa (účelu), zásadne zameraná do budúcnosti.
17)
Netradičný prístup k ponímaniu verejnej správy zvolili autori publikácie
Introducing Public Administration
.
18)
Uvádzajú vymedzenia (
definitions
) verejnej správy z viacerých aspektov:
- politické definície verejnej správy,
- právne definície verejnej správy,
- manažérske definície verejnej správy,
- profesijné definície verejnej správy.
Autori konštatujú, že verejná správa nemôže existovať mimo svojho politického kontextu. Vďaka tomuto kontextu sa stáva verejnou, čím sa líši od súkromnej alebo podnikateľskej správy. Z tohto dôvodu sa definíciám verejnej správy zameraným na jej politickú povahu venujú na prvom mieste. V tejto súvislosti subdefinujú tieto tézy: (i) verejná správa je to, čo robí vláda, (ii) verejná správa je priama aj nepriama, (iii) verejná správa je fázou cyklu tvorby verejnej politiky, (iv) verejná správa realizuje verejný záujem, (v) verejná správa robí kolektívne to, čo sa nedá tak dobre urobiť individuálne.
19)
Keďže verejná správa je to, čo robí štát, je súčasne vytvorená a viazaná zákonom. V mnohých komunitách, napríklad v kontinentálnej Európe, ide skutočne o akademický predmet, ktorý nikdy nezmizol z právnických fakúlt. Hoci verejná správa v Spojených štátoch nie je "právnym" subjektom, jej základy sú vždy legálne. V kontexte právnych definícií verejnej správy autori analyzujú tieto tézy: (i) verejná správa je zákon v praxi, (ii) verejná správa je regulácia (ktorú považujú za jednu z najstarších funkcií vlády), (iii) verejná správa je "kráľova štedrosť" (
the king's largesse
),
20)
(iv) verejná správa je krádež (
theft
).
21)
Verejná správa je odvetvím manažmentu. Jej právny základ umožňuje existenciu verejnej správy, ale bez jej riadiaceho aspektu by sa veľa z verejných záležitostí neuskutočnilo. V tomto kontexte sú podrobne analyzované tézy: (i) verejná správa je výkonná funkcia vo vláde, (ii) verejná správa je špecialita manažmentu
(management specialty)
, (iii) verejná správa je Mickey Mouse,
22)
(iv) verejná správa je umenie, nie veda - alebo naopak.
Profesijné chápanie verejnej správy zahŕňa tieto tézy: (i) verejná správa je profesijná kategória, (ii) verejná správa je esejistická súťaž,
23)
(iii) verejná správa je idealizmus v praxi,
24)
(iv) verejná správa je akademický odbor, (v) verejná správa je povolanie.
3. Tekutá modernita
V súčasnom období situáciu verejnej správe "komplikuje", okrem iného, "tekutá modernita". Zygmunt Bauman uvádza, že v poslednom čase došlo alebo práve dochádza k niektorým zásadným, vzájomne previazaným javom, ktoré vytvárajú novú, úplne bezprecedentnú situáciu, pokiaľ ide o cieľ a zmysel individuálneho ľudského života - a tomu stavajú do cesty doteraz nepoznané výzvy.
Na prvom mieste konštatuje, že "
pevná" fáze modernity přešla ve fázi "tekutou", nastal tedy stav, kdy sociální formy (vzorce přijatelného chování, struktury omezující individuální volbu, instituce dohlížející na prohlubování rutiny) nadále nemohou (ani se to od nich neočekává) udržet stejný tvar po delší časové období, protože se rozpadají a rozpouštejí rychleji, než stačí byt ustaveny, natož aby se stihli ustálit. Formám, ať těm, které existují, či těm teprve nestíněným, obvykle není dostatek času ke zpevnění a pro tuto svou krátkou životnost nemohou sloužit jako referenční rámce lidského jednání ani dloudobějších životních plánů: jejich trvání je totiž kratší než nutný čas k vytvorění a rozvinutí kohézní a konzistentní strategie, a tím spíš nepostačuje k naplnění individuálních "životních projektů"
25)
.
Existuje názor, že výnimočný stav, ktorý sme nedávno zažili, sa stal základnou formou "moderného vládnutia".
26)
4. Lingvistické otázky
V našich podmienkach, až na niektoré výnimky, nie je disproporcia medzi termínom a pojmom "verejná správa". Voľné narábanie s termínmi niekedy vedie k miernym bizarnostiam. Vo všeobecnosti sa uznáva, že systém územnej samosprávy je subsystémom verejnej správy.
Zákon č.
523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy však rozpočtovú problematiku sústavy územnej samosprávy neupravuje, ale upravuje matériu kapitol viacerých štátnych orgánov, resp. ich kancelárií, ktoré nemožno zaradiť do systému verejnej správy, a to Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky, Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky (
§ 9 ods. 1). Takto ponímaný pojem verejnej správy sa výraznejšie významovo posúva k pojmu "verejný sektor" a v istom zmysle je jeho "podmnožinou". V tomto prípade sa zákonodarca nielenže spreneveril vlastným požiadavkám kladeným na zákon, ale prispel i k nejednotnému chápaniu elementárnych pojmov. Pre úplnosť treba uviesť, že rozpočtovú problematiku sústavy územnej samosprávy upravuje samostatný právny predpis - zákon č.
583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. V tomto smere má Česká republika presnejšie pomenovanú právnu úpravu:
zákon č. 218/2000 Sb. o rozpočtových pravidlech a o změně některých souvisejících zákonů (rozpočtová pravidla)
a
zákon č. 250/2000 Sb. o rozpočtových pravidlech územních rozpočtů.
Prekladanie termínu
public administration
nespôsobuje zásadnejšie problémy. Anglicky písaná odborná literatúra pracuje s týmto termínom väčšinou pomerne konzekventne (verejná správa = štátna správa a samospráva, resp. ich funkcie).
27)
V iných druhoch materiálov sa však už nejednoznačnosť môže vyskytnúť a pri ich prekladoch je nevyhnutné sledovať aj obsah textu (verejná správa alebo len štátna správa?). Termín
government
sa vo väčšine prípadov prekladá ako "vláda", ale aj ako "vedenie", "riadenie", "ovládanie", "nariadenie".
28)
Okrem toho sa ním rozumie aj "politický systém, ktorým je krajina alebo komunita spravovaná