Nový inštitút prijatia obžaloby v trestnom konaní

Pri preskúmaní alebo predbežnom prejednaní obžaloby vyžaduje nová právna úprava rozhodovanie o prijatí obžaloby vtedy, ak súd (samosudca alebo senát) dospeje k záveru, že vo veci je nutné nariadiť hlavné pojednávanie. Ide o prvý predpoklad rozhodovania súdu o prijatí obžaloby, z ktorého vyplýva, že súd nerozhoduje povinne o prijatí obžaloby po podaní obžaloby, ale rozhodovanie o prijatí obžaloby sa spája iba s určitým druhom rozhodnutia súdu, ktorým je nariadenie hlavného pojednávania. Druhým predpokladom pre rozhodovanie súdu o prijatí obžaloby je to, že obžalovaný musí v lehote piatich pracovných dní od doručenia obžaloby namietať vady prípravného konania [§ 241 ods. 1 písm. l) Tr. por., § 244 ods. 1 písm. k) Tr. por.].

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd plánuje o podanej obžalobe rozhodnúť inak než nariadením hlavného pojednávania, respektíve, keď síce súd nariadi hlavné pojednávanie, ale obžalovaný nenamieta vady prípravného konania, prípadne ich namieta po uplynutí lehoty piatich pracovných dní od doručenia obžaloby, súd o prijatí obžaloby rozhodovať nebude. V prípade, ak obžalovaný namietal vady prípravného konania v lehote dlhšej ako päť pracovných dní od doručenia obžaloby, súd obžalovanému len písomne oznámi túto skutočnosť s tým, že vo veci neprichádza do úvahy rozhodovanie o prijatí obžaloby. Rovnako tak bude súd postupovať, ak by vady prípravného konania namietal poškodený, keďže ten nie je oprávnenou osobou na iniciovanie rozhodovania o prijatí obžaloby.

Už bolo uvedené, že súd rozhoduje o prijatí obžaloby iba v prípade, ak prichádza do úvahy nariadenie hlavného pojednávania. Pokiaľ by prichádzal do úvahy iný procesný postup, spravidla vydanie uznesenia o zastavení trestného stíhania či o postúpení veci na prejednanie priestupku, potom sa súd obmedzení iba na vydanie takéhoto uznesenia a to aj vtedy, ak obžalovaný v lehote piatich pracovných dní od doručenia obžaloby namietal vady prípravného konania. Tento záver vyplýva zo znení ustanovení § 241 ods. 1 písm. l) a § 244 ods. 1 písm. k) Tr. por., z ktorých je zrejmé, že vydanie uznesenia o prijatí obžaloby prichádza do úvahy iba v spojení s nariadením hlavného pojednávania. Alebo povedané inak, ak súd po podaní obžaloby napríklad zistí, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom, ale mohol by byť prejednaný v priestupkovom konaní, potom musí vydať uznesenie o postúpení veci a o prijatí obžaloby nerozhoduje. Akékoľvek namietané vady prípravného konania už nie je súd oprávnený preskúmavať, keďže vec patrí do kompetencie priestupkového orgánu.

Pokiaľ súd rozhodol o prijatí obžaloby a nariadení hlavného pojednávania podľa § 241 ods. 1 písm. l) Tr. por. alebo podľa § 244 ods. 1 písm. k) Tr. por., potom možno odmietnuť obžalobu iba celkom výnimočne a to len do začatia hlavného pojednávania a iba vtedy, ak by boli zistené nové skutočnosti či dôkazy týkajúce sa prípravného konania, ktoré neboli súdu známe pri vydaní uznesenia o prijatí obžaloby a ktoré možno vyhodnotiť ako závažné procesné pochybenie v prípravnom konaní. Na zmenu uznesenia o prijatí obžaloby na uznesenie o odmietnutí obžaloby teda nestačí iba zmena názoru súdu na postup orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, keďže o tej istej veci tu možno rozhodovať len vtedy, ak bolo zistené niečo nové a závažné, čo nebolo známe súdu pri rozhodovaní o prijatí obžaloby.

V prípade, ak je spolu obžalovaných viacero osôb a vady prípravného konania namietne iba jeden z nich, potom súd prvého stupňa rozhoduje o prijatí obžaloby iba vo vzťahu k tomuto obžalovanému. Ak však následne podá sťažnosť voči uzneseniu o prijatí obžaloby aj ten obžalovaný, ktorý v zákonnej lehote nenamietal vady prípravného konania, potom bude nutné takéhoto obžalovaného považovať za neoprávnenú osobu na podanie sťažnosti, keďže podaním sťažnosti nie je možné nahrádzať skutočnosť, že obžalovanému márne uplynula lehota piatich pracovných dní od doručenia obžaloby na namietanie vád prípravného konania.

Pokiaľ je obžalovaný vo väzbe, mal by súd prvého stupňa postupovať tak, že prednostne rozhodne o väzbe obvineného (§ 238 ods. 4 Tr. por.) a až následne o prijatí obžaloby. Tento postup vyplýva z toho, že súd prvého stupňa v takýchto prípadoch doručuje obžalobu obvinenému a jeho obhajcovi spravidla až pri výsluchu obvineného pred rozhodovaním o ďalšom trvaní väzby a lehota piatich pracovných dní začína plynúť obžalovanému až doručením obžaloby. Nie je preto nutné, aby súd pri rozhodovaní o väzbe po podaní obžaloby zároveň aj zisťoval, či tlačil obvineného k tomu, aby sa vyjadril aj k tomu, či namieta vady prípravného konania. Pokiaľ však bola obžaloba doručovaná oprávneným subjektom už pred výsluchom, respektíve obvinený vyslovene netrvá na lehote piatich pracovných dní, keďže chce vady prípravného konania uviesť priamo pri výsluchu o rozhodovaní o väzbe (niekedy práve týmito vadami odôvodňuje aj nezákonnosť väzby), potom nič nebráni súdu, aby zároveň s rozhodovaním o väzbe r