Obchodné vedenie v pracovnoprávnych vzťahoch

Obchodný zákonník priznáva štatutárom obchodných spoločností právomoc obchodného vedenia spoločnosti, ale tento pojem nijako bližšie nevymedzuje. Obsahová náplň tohto pojmu je tak ponechaná na právnu vedu a príslušnú judikatúru súdnych autorít, ktoré ho vymedzujú pomerne všeobecne. Obchodným vedením odborná obec rozumie rozhodovanie o otázkach organizačného charakteru, o technických otázkach, o veciach vnútornej prevádzky podniku a o podnikateľskom zámere spoločnosti. Judikatúra vykladá obchodné vedenie ako správu rutinných záležitostí spoločnosti, a to najmä rozhodovanie o organizačných, obchodných, personálnych, finančných otázkach bežného života spoločnosti. Hlavnými črtami obchodného vedenia by tak mala byť každodennosť, riadenie a bežné prevádzkové záležitosti. Judikatúra na základe už opísanej všeobecnej definície zahrňuje do obchodného vedenia, okrem iného, aj spôsoby riadenia spoločnosti, zásobovanie, odbyt, vedenie účtovníctva, zavádzanie marketingu, reklamu, riadenie zamestnancov, rozhodnutie o postupe pri vymáhaní pohľadávok alebo riešenie záväzkov spoločnosti, vrátane rozhodnutia o tom, či spoločnosť zaplatí konkrétny dlh.

Aj keď už citované rozhodnutia sa nevzťahujú na pracovnoprávne spory (posudzujú predovšetkým povinnosť vedenia riadneho účtovníctva), do širšej definície obchodného vedenia akosi prirodzene spadli aj "personálne otázky", ktoré sa prelínajú s pracovnoprávnou legislatívou. Nemožno predpokladať, že ambíciou označenej judikatúry bolo podávať doktrinálny výklad týkajúci sa pracovnoprávnych vzťahov, ale nepriamo a možno aj neúmyselne sa tak stalo. Personálne otázky, alebo riadenie zamestnancov, ktoré judikatúra považuje za súčasť obchodného vedenia, sa priamo týkajú pracovného práva.