Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 V CDO 1/2019 z 26. 11. 2019 (prípustnosť dovolania, ak sa odvolací súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, hoci sa podľa dovolacieho súdu odkloniť mal)

Veľký senát Najvyššieho súdu SR sa v glosovanom uznesení zaoberal otázkou, či prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je daná aj vtedy, keď sa síce odvolací súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ale podľa dovolacieho súdu sa od tejto praxe odkloniť mal. Pritom dospel k záveru, že z § 421 ods. 1 písm. a) CSP nevyplýva ani len náznak toho, že by bolo v naznačenom prípade dovolanie prípustné.

Hmotnoprávna otázka riešená senátom 6 C, pre ktorú postupoval vec veľkému senátu, sa týkala toho, či v rámci dobrovoľnej dražby možno nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, a teda či sa tu prelamuje princíp . Senát 6 C v tejto otázke dospel k opačnému právnemu názoru, ako bol vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR R 61/2014, a teda bol toho názoru, že je možné nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, t. j. že tu ide o prelomenie princípu . Z tohto dôvodu predložil vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Zároveň senát 6 C uviedol, že hoci sa odvolací súd v uvedenej otázke neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (R 61/2014), podľa názoru senátu 6 C sa v tejto otázke od spomínanej ustálenej rozhodovacej praxe odkloniť mal, pričom poukázal na § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ktorý je potrebné interpretovať extenzívne, a to tak, že toto ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania aj v prípade, ak sa odvolací súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, no podľa názoru dovolacieho súdu sa odkloniť mal. Iný výklad, podľa názoru senátu 6 C, odporuje zmyslu a účelu dovolania a znamená .

Veľký senát v glosovanom rozhodnutí poukázal na princíp právnej istoty ako na jeden z nosných princípov, na ktorých stojí Civilný sporový poriadok.