Asperačná zásada, obnova konania a dohoda o vine a treste

V právnickej verejnosti je už dostatočne známy Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 (publ. v Zbierke zákonov SR č. 428/2012 z 21.12.2012), ktorým Ústavný súd SR rozhodol tak, že časť ustanovenia § 41 ods. 2 TZ (tzv. asperačná zásada) nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR (konkr. slová ).

Dôsledkom predmetného nálezu ústavného súdu je na jednej strane to, že súd už nemôže uložiť trest odňatia slobody podľa asperačnej zásady v znení účinnom do publikovania nálezu ústavného súdu (dňom publikovania nálezu ústavného súdu totiž stráca účinnosť tá časť právnej normy, ktorá bola vyhlásená za nesúladnú s Ústavou SR) a na strane druhej znamená nález ústavného súdu znovuotvorenie všetkých právoplatne skončených trestných vecí, v ktorých bol uložený trest odňatia slobody podľa asperačnej zásady, ktorý ešte nebol vykonaný.

Pri právoplatne skončených trestných veciach, treba uviesť, že nález Ústavného súdu SR nie je sám o sebe dôvodom na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 394 TP, pretože nejde o . Tento záver vyplýva z toho, že v čase právoplatnosti rozsudku súdu takýto nález ústavného súdu ešte neexistoval.

Napriek tomu bude nevyhnutné použiť inštitút obnovy konania a "otvoriť" všetky právoplatne skončené trestné veci, v ktorých bol uložený trest odňatia slobody podľa asperačnej zásady a ešte nebol vykonaný, keďže to vysl